Článek
Doporučovací algoritmus služby Youtube mi jedného dňa odporučil prednášky od Urzy. Urza je známy český anarchokapitalista, ktorý túto myšlienkovú teóriu popularizuje a vysvetľuje.
Poznáte príslovia „Ži a nechaj žiť“, „Môj dom, môj hrad“, „Ako si kto ustelie, tak si ľahne“? Vo svojej podstate nie je anarchokapitalizmus nič íné, ako uvedenie týchto prísloví v maximalnej miere do praxe.
Mohlo by sa zdať, že sa s týmto predsa nedá nesúhlasiť, ale keď to zoberieme do dôsledkov, tak to znamená zánik demokracie, štátov a absolútna decentralizácia moci a zodpovednosti na úroveň jednotlivca. To už znie trochu ako silná káva, ale v zásade sa nieje čoho obávať. Z mojho počiatočného zdesenia a odporu sa nakoniec myšlienka, ktorá podkopáva základy fungovania dnešnej spoločnosti transformovala na zvedavosť a túžbu po poznaní.
Nebudem v tomto článku rozpitvávať jednotlivé funkcie štátu a akými alternatívami by sa dali riešiť. Zameriam sa na to, čo mne osobne prináša a ako sa mení môj pohľad na seba a okolitý svet. V tomto článku začnem prvým benefitom.
Benefit 1: Rešpekt k ostatným
Anarchokapitalizmus je založený na etike a rešpektu k jedinečnosti každého z nás. Je silne spojený s učením rakúskej ekonomickej školy. Toto učenie je deduktívne a snaží sa pochopiť ľudské jednanie na úrovni jednotlivca a na základe toho vyvodzovať závery. Je teda opakom útopie, kde si najprv vytvoríme v hlave dokonalý svet a potom sa snažíme prinútiť ľudí, aby sa správali tak, ako sme si zidealizovali.
Uvedomil som si, že ľudské jednanie a ekonómia su extrémne prepojené, pretože dobrovoľné transakcie na voľnom trhu nie su niečím iným ako prejavom našich potrieb a ich cena nieje ničím iným, ako vyjadrenie dôležitosti týchto potrieb. To samozrejme platí v slobodnej spoločnosti, nie v regulovanom prostredí štátov. O tom ale možno inokedy.
Myslím, že som pochopil alebo sa aspoň k tomu priblížil, že:
- každý človek je iný a jedinečný
- každý z nás má iné potreby
- rovnaká vec má pre každého z nás rôzny význam a úžitok
- a že nemám právo a ani nechcem zasahovať do života iných ľudí v prípade, že mi túto právomoc dobrovoľne nedelegujú
Z toho samozrejme vyplýva, že:
- podľa seba nemôžem súdiť ostatných. A ani podľa štatistík, ktoré sú tak obľúbené v utláčaní ostatných pri centrálnom rozhodovaní
- aj správanie človeka, ktoré sa mi zdá, ako totálny nezmysel je v skutočnosti zmysluplné a v danom kontexte úplne pochopiteľné
- všetci robíme len to, čo je pre nás výhodné a v tomto si nemáme čo vyčítať
Toto uvedomenie mi hlavne prinieslo:
- zlepšenie a oživenie vzťahov s mojím okolím
- zvýšenie nárokov na samého seba a zníženie nárokov na ostatných
- pozitívnejší a kľudnejší prístup k životu, pretože už nevnímam časť okolia ako "bandu dementov", ktorí sa správajú inak, ako by som si predstavoval
Je celkom zaujímavé, ale úplne logické vidieť ako teória, ktorá je proti demokracii (pozn. samozrejme aj proti totalite a diktatúre) a spočíva v totálnom podkopaní súčasného spoločenského usporiadania dokáže budovať lepšiu verziu mňa.
