Článek
Pán predseda vlády a premiér SR JUDr. Róbert FICO - celkom určite nečítal v mladosti všetky tie príbehy o Rýchlych šípoch a Chlapcoch od Bobrej rieky, prípadne Winnetua, ktoré sú tak dôležité pre normálny zdravý život a vývin dieťaťa a formujú jeho osobnosť, ale ako budúci nádejný komunista a nomenklatúrny káder „SVEDECTVO O SNP“ - od Dr. GUSTÁVA HUSÁKA, ktorý je pre neho asi veľkým BESTSELLEROM a stal sa navidomoči a vždycky bol jeho veľkým idolom a asi aj idolom jeho poradcov.
Ináč by o ňom nerozprával a neskýdal s takým veľkým a otrasným nadšením a zanietením, akože „ON a KSS JE TEN, ČO TO VŠETKO SPÍSAL A SPÍSKAL..“. V žiadnom prípade nechcem upierať zásluhu Komunistov na SNP, ale som proti ich glorifikácii, ktorá mnohé roky panovala a čo všetko natáral sprostým Horniakom, ale i opozícii, ktorá je tak veľmi strašne-sprostá, že na jeho prejav vôbec nereagovala, počas predvolebného zhromaždenia organizovaného stranou SMER - SD, pri príležitosti 79- výročia SNP na Námestí SNP vo Zvolene 29.augusta 2023.
Našťastie v našej histórii sa vyskytol jeho veľký oponent - Dr. JOZEF JABLONICKÝ, ktorý v mnohom vyvrátil Husákové dogmy o SNP a tým sa stal hádam najväčším slovenským disidentom v časoch nedávneho komunizmu, ale zostal i živou výčitkov v časoch súčastných. Ak nepočítam výnimočne veľmi vydarené vysielanie HISTORICKEJ REVUE, v jednom veľmi podarenom diely jemu venovanému - Róbertom KOTIÁNOM, v ako ja často píšem v moskovskom vysielaní slovenského rozhlasu.
Pán Dr. JOZEF JABLONICKÝ uviedol okrem iných, aj také pikošky, resp. dôležité historické fakty, zo života JUDr. Gustáva HUSÁKA, akože o vyhlásení SNP 29.augusta 1944 pplk. J. GOLIÁNOM v B.B. sa dozvedel, až na druhý deň, od pani kupujúcej na trhu na Mickievičovej ulici zeleninu, ktorá ho počula vyhlasovať SLOBODNÝM SLOVENSKÝM VYSIELAČOM BANSKÁ BYSTRICA, ktorý sa v tom čase už odpojil od kolaborantského vysielania bratislavského rozhlasu. Pán Gustáv HUSÁK totiž doposledku očakával, že SNP vypukne v Bratislave. Do B.B.pricestoval až 4.septembra 1944 a hneď tam začal buzerovať celý prípravný tým, ale treba uviesť, že úplne so šťastím - šťastlivo, lebo fašistické jednotky prichádzajúce na Slovensko už obsadili Trnavu a pri troche ich rozumu nemusel sa dostať vôbec ďalej, lebo vlak ktorým prichádzal mal v Trnave zastávku…
Ak si zoberieme ďaľší priebeh povstania podľa Dr. JOZEFA JABLONICKÉHO, tak musíme jednoznačne skonštatovať, aj na základe historických faktov ako sa následne odohrali, tak namiesto tradičnej vojenskej prehliadke na oslavu víťazstva nad nacistickým Nemeckom na Červenom námestí v Moskve, ktorej sa JUDr. Róbert FICO proklamatívne chystá zúčastniť, by bolo nanajvýš vhodné, ´hlavne a predovšetkým navštíviť aj KYJEV, kde sídlil aj hlavný UKRAJINSKÝ ŠTÁB PARTIZÁNSKEHO HNUTIA a znamenal veľa pri prípravách i samotnom SNP. Z tohto dôvodu si myslím, že hlavne a predovšetkým by jeho cesta mala viesť v prvom rade DO KYEVA a nie do Mosky.
Pre lepšie vysvetlenie a pochopenie celej situácie aká bola si myslím, že treba uviesť tieto ďaľšie súvislosti fakty a skutočnosti:
SLOVENSKÁ ARMÁDA - ozbrojená sila fašistického slovenského štátu mala dve vzorovo vyzbrojené divízie, v počte viac ako 24000 mužov - dislokovaných na východnom slovensku, ktorých veliteľom bol generál AUGUSTÍN MALÁR a jeho zástupcom pplk. TALSKÝ obaja plne informovaný a zapojený do príprav povstania.
V dohodnutých prípravách a plánoch povstania sa s nimi počítalo, že sa mali prebiť, buď na sovietsku stranu, alebo sa mali spojiť s povstaleckými jednotkami na strednom Slovensku, po jeho vyhlásení. Ak by sa tento plán uskutočnil, znamenalo by to, že sovietska armáda a I. čsl. armádny zbor Ludvíka Svobodu by bol do piatich dní v Prešove a Slovensko a teda i Československo by sa de facto oslobodilo samé. To by celkom určite predurčovalo oveľa výhodnejšiu pozíciu, akú mala aj napr. Juhoslávia, ktorá sa z troch štvrtín oslobodila sama, pri jednaní so Stalinom o ďaľšom povojnovom usporiadaní.
Ani jedna z týchto dvoch možností sa však neuskutočnila. Pán generál MALÁR, ako bývalý ČS- legionár v Taliansku, si pravdepodobne tak veľmi zakladal na čare svojej osobnosti, keď to hral na všetky zúčastnené strany. Musel aj jednak uchlácholovať povstalcov v čase príprav povstania a po vyhlásení povstania pplk. J. GOLIÁNOM 29. augusta 1944 a po rozhlasovom prejave J.Tisu prehovoriť, v slovenskom kolaborantskom rozhlase 30.augusta 1944 a vyzval slov. vojakov, aby nebojovali proti prichádzajúcim nemeckým vojskám, čím mnohých odradil od boja. Nakoniec svoju vojenskú karieru neúspešne zakončil už 31.augusta 1944 na letisku v Nižnom Sebeši na východnom Slovensku, kde bol úspešne zatknutý a obvinený zo zrady a v Nemecku popravený, čím ušetrili prácu neskôr komunistom.
Aj po vzniku SNP a po opätovných zlyhaniach generála MALÁRA a po odlete jeho zástupcu plukovníka Talského na sovietsku stranu, zlyhala celá naša Východoslovenská armáda. Od vyhlásenia povstania 29.augusta do 31.augusta mali až 2 a pol až 3 dni na to, aby sa nenechali tak hanebne a trápne a potupne odzbrojiť v akcii nemeckej armády KARTOPFELERNTE, teda v preklade „zber zemiakov“, ako sa nechali. Spôsobili a zapríčinili tak svojou servilnosťou a nemohúcnosťou DUKLU, s ozaj veľkými stratami na životoch, jak v radoch sovietskej armády, tak I. čsl. armádneho zboru. Iba sčasti 3000 vojakom sa podarilo nevydať Nemcom svoje zbrane a prebiť sa na povstalecké územie do Banskej Bystrice.
Myslím, že po takomto výbuchu sklamaní a zlyhaní, ku ktorým sa tradične a ako obvykle nadôvažok pripojila aj BRATISLAVA, muselo byť aj pplk. J.GOLIÁNOVI a celému riadiacemu týmu v B.B. hneď na štvrtý deň po nimi vyhlásenom povstaní navýsosť jasné, ako špatne a zle sa môže skončiť.
V tejto súvislosti sa však nemôžem vráťiť do súčastnosti a nevyjadriť k nedávnemu odveleniu a odoslaniu naších „veľkých slovenských oceľových vtákov - VTÁKOV OHNIVÁKOV“ + S 300-ky a daľších zbraní tentoraz nie Wehrmachtu, ale na Ukrajinu, bývalým ministrom národnej obrany Ing. JAROSLAVOM NAĎom, aj so súhlasom generálneho štábu Armády SR. Nepatrí azda odovzdávanie zbraní a odzbrojovanie slovenskej armády zrejme k dlhodobým jej obľúbeným bojovým tradíciám a je súčasťou slovenského národného folklóru, asi ako predvádzanie sa a predvádzanie svojich lampasov a rabovanie a plundrovanie a strielania do medveďov?
V tejto súvislosti by som chcel aj uviesť matkinho brata a môjho strýka EMILA MELICHERa, vyrastajúceho v Piešťanoch na Detvianskej 33, ktorý potom čo narukoval do Tisovej armády dislokovanej na východnom Slovensku, ako správny Pieščanec nedbajúci na osvedčenú pieščanskú zásadu, že „proti vetru ščať sa nemá“, sa v nej dlho neohrial a prebehol k Rusom. Aj keď mal všetky predpoklady na úspešné odovzdávanie a pestovanie zemiakov, pretože MELICHEROVCI mali najviac pozemkov a rolí a pestovali na nich aj zemiaky, v tom čase vo vznikajúcich Piešťanoch, o ktorých budem ešte písať. Tam po neobyčajne tvrdých a ťažkých výsluchoch o akých sa v hrdinskej literatúre ani nepíše, najskôr bojoval ako bieloruský partizán a po vzniku I.československého armádneho zboru v Buzuluku doň vstúpil a došiel s ňím až na DUKLU, kde na DUKLE padol a je tam aj pochovaný. Stal sa tak výrazným terčom posmechu kresťanov-katolíkov v pieščanskej krčme NA VRŠKU, s ktorými narukoval a vrátili sa domov, vychvaľujúci prezidenta Tisa a ako to dobre zariadil, že si počas vojny ani nevystrellili. Dlhé roky sa o ňom bavili a ho ohovárali, že bol komunista, aj keď komunistom nikdy nebol.
Z tohto dôvodu, by sme sa nemali uchylovať a znižovať, ani k takým Un-Fair zákrokom voči Ruskej armáde a voči maršálovi ŽUKOVOVI, populistickými vyhláseniami, že „RUSI NECHALI SNP VYKRVÁCAŤ“, najmä nešťastným zvolením Duklianskeho priesmyku a tým, že chceli v Banskej Bystrici vyhlásenému povstaniu prísť čo najrýchlejšie na pomoc. Autor príspevku je asi takým veľkým priateľom Slovákov, že zabudol uviesť nielen DEBAKEL V BRATISLAVE, ale i zlyhanie Východoslovenskej armády, ktorá DUKLU svojou nemohúcnosťou spôsobila. Aj keď myšlienke, že EMIL MELICHER mohol ešte žiť, keby nešiel cez DUKLU sa veľmi ľahko uverí, najmä keď jeho matka a moja babka doposledku do svojich 92-rokov na neho čakala a neverila, že je mŕtvy…
