Článek
Paradoxom dnešnej doby je, že významné pozície často obsadzujú ľudia nie na základe skutočných schopností a morálnych kvalít, ale vďaka známostiam a prospechárstvu. Vzniká tak absurdná situácia, kde čestní a múdri ľudia končia na najnižších pozíciách, zatiaľ čo nekompetentní jednotlivci o osadzujú riadiace funkcie. Tento „svet naruby“ vedie k celkovej demoralizácii spoločnosti a strate viery v spravodlivý systém odmeňovania skutočných hodnôt a schopností. Takéto prostredie nielen ničí potenciál jednotlivcov, ale aj brzdí celkový rozvoj spoločnosti, keďže najschopnejší ľudia nemajú možnosť uplatniť svoje znalosti a kreativitu na pozíciách, kde by mohli priniesť najväčší úžitok.
Systém, kde sú vzdelaní a schopní ľudia nútení pracovať vo výrobe, môže slúžiť ako nástroj sociálnej kontroly zo strany mocných. Unavený, frustrovaný a mentálne vyčerpaný človek stráca schopnosť i energiu kriticky myslieť a brániť svoje práva, čo vyhovuje tým, ktorí chcú udržať svoje mocenské postavenie. Vytváranie závislej a ľahko manipulovateľnej pracovnej sily môže byť zámernou stratégiou, keďže vzdelaní a nezávisle mysliaci ľudia by mohli spochybňovať existujúci systém a požadovať zmeny. Tento „moderný feudalizmus“ udržiava väčšinu populácie v stave ekonomickej závislosti a mentálnej pasivity, zatiaľ čo elity si upevňujú svoje postavenie.
Chudobní a vyčerpaní ľudia nemajú čas ani energiu na občiansku angažovanosť či vzdelávanie, čo pomáha udržiavať status quo v prospech bohatých a mocných.Tento stav je obzvlášť devastujúci pre jednotlivcov s vyšším intelektom či vzdelaním, ktorí sú nútení prijať takúto prácu z existenčných dôvodov.