Článek
Nezávislá skupina vědkyň a vědců z českých i zahraničních výzkumných institucí odpovídá na vaše dotazy. Některé odpovědi pak sdílí i na sociálních sítích Facebook, Instagram, Threads, Bluesky a zde na Médiu.
Dotaz
Jak poznají tažní ptáci, že v jejich domovině je již příznivé počasí a oni se mohou vrátit ze zimovišť? Dnes jsem poslouchala v rádiu rozhovor s ornitologem, který vyjmenovával druhy ptáků, které se díky teplému počasí v ČR vrátily z Afriky o cca 3 týdny dříve. Jak může pták v Africe vědět, že v ČR je letos mírná zima a má vyrazit na cestu dříve?
Minutová odpověď
- Skoršie jarné prílety diaľkovo migrujúcich vtákov na hniezdiská súvisia s rastúcimi globálnymi teplotami.
- Stále ale úplne nerozumieme, prečo je tomu tak.
- Vtáčí migranti sú možno schopní zvýšiť svoju migračnú rýchlosť, ak im prostredie počas migrácie napovedá, že jar je na hniezdiskách už za rohom.
- Alternatívou je, že otepľujúce sa podnebie určitým spôsobom zvýhodňuje jedince, ktoré prilietajú skoro, a tým, pravdepodobne bez vedomého pričinenia vtákov, dochádza k postupnému posunu ich jarných príletov.
Odpověď
Správne načasovanie príletu na hniezdiská je predovšetkým pre diaľkovo migrujúce druhy vtákov vskutku delikátny počin. Ich zimoviská v tropických diaľavách a hniezdiská na severe delia tisíce kilometrov. Oba typy prostredia sa nachádzajú v odlišných podnebných pásmach s vlastnými klimatickými prvkami.
Načasovanie migrácie
Nesprávne načasovanie migrácie môže zmariť nielen úspešné hniezdenie, ale aj život samotného jedinca. Príliš včasný prílet, keď zima ešte nepoľavila, ohrozuje vtáky vyhladovaním, prílišné otáľanie ale znižuje šance na obsadenie a výber vhodného teritória a partnera.
Migračné správanie vtákov je ovplyvnené celou plejádou mechanizmov a faktorov, od vnútorných po vonkajšie. Ich dôležitosť sa však líši medzi druhmi a ich úloha nie je vždy úplne pochopená [2].
Načasovanie migrácie je často pod silnou genetickou a endogénnou (vnútornou) kontrolou súvisiacou s biologickými hodinami zosúladenými so zmenami vo fotoperióde (dĺžke doby denného svetla) v priebehu roku [1]. Migráciu môže okrem toho spustiť kombinácia zmien teplôt a dostupnosti potravy, nepriazne počasia, sociálnych stimulov či kondície jedinca [2].
Skoršie jarné prílety migrantov na hniezdiská v našich končinách sú v súlade s rastúcimi globálnymi teplotami, a teda rýchlejším nástupom jari v posledných dekádach. Ako vtáky na zimoviskách „vedia“, že jar doputovala na hniezdiská skôr než rok predtým?
Debata bez jasnej odpovede
Vedie sa o tom živá odborná debata, žiaľ, stále bez jasnej odpovede. Tradične sa predpokladalo, že vtáčí migranti sú schopní na základe rôznych indikátorov v prostredí priamo počas migrácie vycítiť rýchlejší nástup jari na hniezdiskách. Ako odpoveď na to môžu zvýšiť svoju migračnú rýchlosť, napríklad skrátením prestávok potrebných k doplneniu „paliva“ počas migrácie [3]. Toto vysvetlenie ale naráža na fyziologické limity migrujúcich vtákov.
Ďalšou možnosťou je, že otepľujúce sa podnebie nejakým spôsobom zvýhodňuje jedincov, ktorí prilietajú skoro. Inými slovami, k postupnému posunu jarných príletov vtákov dochádza v dôsledku pozitívneho výberu týchto jedincov [4]. Posun je ale spravidla pomalší, než by zodpovedalo zmenám prostredia, a doplácajú na to hlavne diaľkovo migrujúce vtáky.
Celá záležitosť je však ešte o niečo zložitejšia – vtáky môže na zimoviskách zdržať napríklad nepriaznivý stav prostredia, kvôli ktorému si nedokážu vytvoriť dostatočné predmigračné zásoby tuku (a tiež svalov), alebo nepriaznivé počasie a hľadanie vhodných oddychových zastávok priamo počas migrácie [3, 5].
Teplejšia klíma niektorým zrejme vyhovuje
Migrujúce vtáky sú v súčasnosti jednou z najohrozenejších skupín vtákov hlavne kvôli strate prirodzeného prostredia, legálnemu a ilegálnemu lovu, zníženej dostupnosti potravy a už spomínaným klimatickým zmenám [6, 7].
Vtáčie druhy sa líšia svojou citlivosťou k jednotlivým signálom životného prostredia a „nečítajú“ ich preto rovnako. To môže vyústiť v nesúlad v načasovaní dôležitých fáz životných cyklov (tzv. fenologický nesúlad) prepojených druhov ako predátorov a koristi, alebo hniezdnych parazitov a ich hostiteľov [8, 9].
Teplejšia klíma ale niektorým migrantom zrejme vyhovuje a zvyšuje ich hniezdnu úspešnosť alebo počet hniezdnych pokusov [10].
Pro Zeptej se vědce odpovídal Peter
RNDr. Peter Mikula, Ph.D., TUM School of Life Sciences a Institute for Advanced Study, Technische Universität München, Fakulta životního prostředí, ČZU v Praze
Odbornou revizi poskytl RNDr. Vojtěch Brlík, Ph.D., Ústav biologie obratlovců AV ČR a Katedra ekologie, Přírodovědecká fakulta Univerzity Karlovy
Odpověď editovali Ing. Zuzana Jacková, Hedvika Šimková, Luděk Vašta a Ing. Kristýna Lapčíková, Dr. sc. ETH Zürich, Ústav analytické chemie, VŠCHT Praha
Zdroje
[1] https://doi.org/10.1016/j.conb.2003.10.010
[2] https://doi.org/10.1098/rstb.2016.0252
[3] https://doi.org/10.3354/cr00713
[4] https://doi.org/10.1038/nclimate3336
[5] https://doi.org/10.1126/science.282.5395.1884
[6] https://doi.org/10.1126/science.aah6647
[7] https://doi.org/10.1016/j.biocon.2006.02.008
[8] https://doi.org/10.1038/s41559-018-0543-1
[9] https://doi.org/10.1098/rsos.231691
[10] https://doi.org/10.1111/1365-2656.13481
Ptačí hodinka
Ještě dnes se můžete zúčastnit Ptačí hodinky, protože tento víkend (9.–11. ledna 2026) probíhá sčítání ptáků. Není to nic těžkého a stačí na to jen hodinka času. Podrobnosti a návod jsou na https://ptacihodinka.birdlife.cz/.
Zeptej se vědce
Projekt Zeptej se vědce propojuje vědeckou a nevědeckou veřejnost. Máte-li na vědce nějaký dotaz, zeptejte se nás na webu nebo sociálních sítích Facebook, Twitter, Instagram či Bluesky. Líbí se vám naše příspěvky? Budeme rádi, když podpoříte naši činnost: darujme.cz/projekt/1209422
