Článek
Upozornenie: zdroje, ktoré tvorili podklad tomuto článku nájdete dole v článku
Žijeme vo veľmi ťažkej dobe, keď ľudia a populácia nikdy neboli takí hlúpi ako dnes. Nikdy sa s ľuďmi nemanipulovalo tak ľahko, ako sa dá manipulovať dnes. A to zo strany médií, či už alternatívnych, alebo mainstreamových.
Ľudská hlúposť nepozná hraníc a ľudská hlúposť je nekonečná. Médiá vlastne čím ďalej, tým viac robia primitívnu a hlúpu propagandu. A napriek tomu stále mnohí ľudia nechápu, že ich tie médiá klamú.
Ja ako lektor kritického myslenia a človek, ktorý vidí do tých zákulisných mediálnych a politických hier, o ktorých sa bežnému, radovému človeku ani len nesnívalo, budem teraz analyzovať posledné výstupy tentokrát hlavne mainstreamových médií.
To, čo všeobecne dokážu médiá vytvárať, sú takzvané egregory. Tieto egregory dokážu veľmi efektívne a účinne ovládať a manipulovať ľuďmi. Takisto médiá, či už alternatívne, alebo mainstreamové, silne dokážu roznecovať, bičovať vaše vášne. A to často na základe poloprávd alebo propagandy.
Pravda sa veľmi ťažko počúva.
Ja osobne som človek, ktorý je veľmi kritický k alternatívnym, aj mainstreamovým médiám. Logicky si potom pohneváte fanúšikov alternatívnych médii, ale aj ľudí, ktorí sú na strane mainstreamových médií.
Pravda je nepopulárna a ťažko sa počúva. Asi to, čo je najmenej populárne, je pravda.
Je to samozrejme falošná ilúzia, že ak je človek na strane alternatívnych alebo mainstreamových médií, že je to ten dobrý alebo pravdivý smer. Pravda nie je ani jedno – aj jedno, aj druhé je Matrix. Oboje je zlo, oboje rozdeľuje spoločnosť a poštváva ľudí proti sebe.
Metódy manipulácie a kauzy
Základnou metódou manipulácie médií je príliš extrémne zapájanie sa do politických bojov. Kým sa snažia politikom z jedného názorového táboru čo najviac uškodiť a robiť proti nim propagandu, iným politikom zas nemajú problém cenzurovať všetky ich korupčné aféry, ako som aj ja mal možnosť vidieť. Napríklad Igor Matovič by sa určite nedostal ani do parlamentu, ak by sa zverejnili všetky jeho korupčné aféry. Ja som mal ako absolútne apolitický aktivista z vlastnej skúsenosti možnosť prísť na to, že médiá nemali problém cenzurovať naprosto šialenú korupciu Matovičovych inistrov, ktorá sa ani za strany Smer nediala, a to bez akéhokoľvek vyhnutia oka.
Ukážkovým príkladom manipulácie médií bola aj takzvaná Matovičova očista, respektíve takzvaní policajti, Čurillovci. Médiá vlastne šírili asi taký najúspešnejší hoax v dejinách Slovenska, že v kauze PPA (Pôdohospodárska platobná agentúra) sa nič nerobí, len sa kradne. Nakoniec to teda vyšetrovali tí Čurillovci a nič sa nenašli. Najväčšia ryba, ktorú tí Čurillovci zatkli a uväznili, bol Norbert Bödör, ktorý ani nikdy v oblasti poľnohospodárstva nepodnikal. Keď už teda médiá urobili taký naratív, že sa tam kradne, všetci sme mali očakávanie, že tých veľkých agrobarónov a poľnohospodárskych oligarchov budú policajti Čurillovci nejako hromadne zatýkať. A čuduj sa svete, nič sa nestalo! Len zatkli nejakého Norberta Bödöra. Všetky obvinenia proti nemu zrušili a celá kauza vlastne vyšla nazmar (išla do stratena). Napriek tomu médiá predtým šírili veľmi vášnivú propagandu, ktorá rozdeľovala spoločnosť, ale nezakladala sa na pravde.
Autonehoda a dvojaký meter médií
Kauza autonehody Pavla Gašpara slúžila len na odpútanie pozornosti zo strany médií – odpútanie pozornosti od neschopnosti súčasnej opozície.
Jedným z príkladov manipulácie médií za posledný čas bola autonehoda Pavla Gašpara. Je podivuhodné, akú obrovskú pozornosť médiá takejto bezvýznamnej udalosti venovali. Tiež médiá robia závery ešte predtým, ako boli známe výsledky vyšetrovania autonehody. Je naozaj neuveriteľné, že médiá dokážu doslova variť z vody, keď sa z nejakej bezvýznamnej udalosti urobí de facto najväčšia kauza na svete. Pritom by stačilo o autonehode napísať len jednorazový článok. Médiá si už nemali čo nájsť na stranu Smer, tak museli živiť nejaký naratív. Túto aféru živili celé týždne.
Naproti tomu vidíme dvojaký meter médií v prípade havárie auta europoslanca za Progresívne Slovensko, Martina Hojsíka. Tam už vidím naozaj vážny morálny prehrešok na všetkých možných úrovniach, no médiá tomu nevenovali prakticky žiadnu pozornosť. Len niektoré vybrané médiá, ktorých je naozaj menšina a ktoré sú aspoň trochu objektívne, sa o tom len veľmi stručne zmienili.
Prvý morálny prehrešok Martina Hojsíka je v tom, že napriek tomu, že sa prezentuje ako najtvrdší ekofašista, najväčší ekofanatik, záchranca planéty a človek, ktorý v Európskom parlamente hlasoval za zákaz spaľovacích áut, takýto človek stále používa spaľovacie auto. Pritom by za svoj europoslanecký plat mal dosť peňazí na kúpenie elektrického auta. Boli sme svedkami naprostej absencie kritiky zo strany médii tohto farizeja, ktorý káže vodu a pije víno. Aby toho nebolo málo, auto dokonca nemalo ani emisnú kontrolu. Takže samozvaný záchranca klímy, Martin Hojsík, nemal platnú emisnú kontrolu na svojom spaľovacom aute. Novinári však s mikrofónom nenaháňali Martina Hojsíka, ani sa ho nepýtali na jeho pokrytectvo.
Diplomové práce
Ďalej médiá rozoberali diplomovú prácu Pavla Gašpara. To, či má ten človek diplomovú prácu v poriadku, posúdiť neviem, pretože sa už mnohokrát stalo, že médiá šírili hoaxy. Takúto informáciu by bolo treba nezávisle overiť. Ale aj keby sme zobrali do úvahy, že jeho diplomová práca v poriadku nie je, bolo by vhodné, ak by mali médiá rovnaký meter aj na stranu Progresívne Slovensko. Ja osobne som presvedčený o tom, že ak by lustrovali diplomové práce jednotlivých politikov za stranu Progresívne Slovensko, tak dve tretiny, alebo tri štvrtiny tých poslancov by nemali diplomové práce v poriadku. Nehovoriac o tom, že diplomové práce z práva alebo diplomové práce na právnickej fakulte sa píšu veľmi ťažko. Sú to jedny z najťažšíchdiplomových prác, takže asi máloktorý právnik má diplomovú prácu v poriadku.
Konsolidácia
Súčasná vláda robí veľmi nepopulárne opatrenia, ktorými je konsolidácia verejných financií. Na jednej strane síce ľudia šomrú , no na druhej strane sa naivne domnievajú, že súčasná opozícia by to vedela robiť lepšie. Pravda je taká, že by to lepšie robiť nevedela.
Je zle, ale stále by mohlo byť ešte aj horšie.
Opozícia je teraz vo veľmi jednoduchej pozícii, pretože kritizovať z opozície je veľmi ľahké a na voličov to veľmi pekne pôsobí. Avšak, ak by sa títo showmeni reálne dostali k moci, nie sú najmenšie predpoklady, že by to vedeli robiť lepšie.
Jediným pozitívom toho, ak by sa dostala k moci strana Progresívne Slovensko, je, že úroky na štátnych dlhopisoch by boli nižšie. To znamená, že banky by boli ochotné kupovať dlhopisy za nižšie úroky. Ale to len čisto z nekalých politických dôvodov, pretože banky majú, čo sa týka peňazí, väčšiu moc ako štát a dokážu ho aj vydierať. Ak predpokladáme, že špičkoví manažéri bánk čítajú len Denník N, logicky majú dôvod vládu vydierať a nútiť ju do nepopulárnych, úsporných a konsolidačných opatrení.
Málokto vie, ako to v bankovníckom sektore vyzerá. Banky majú v zákone špeciálnu právomoc, že si môžu natlačiť neobmedzené množstvo peňazí. Zároveň z týchto natlačených peňazí môžu kupovať štátne dlhopisy a následne z toho majú zisk z úrokov. Takže pre banky je to perpetuum mobile na peniaze. Ak by sa dostala k moci strana Progresívne Slovensko, táto vláda by nepotrebovala veľmi šetriť, pretože úroky na dlhopisoch by boli nízke.
Podplácanie novinárov
Ako môžu politici podplatiť novinárov? Jednou z možností, ako môže politik odovzdať úplatok novinárovi, je veľmi silná podpora mimovládneho sektora. Cez mimovládny sektor sa peniaze môžu ľahko dostať do médií. Úplatky pre novinárov sa môžu zakamuflovať pod zámienkou podporypodpory investigatívnej žurnalistiky, alebo pod zámienkou podpory demokracie. Reálne ale peniaze pôjdu na politický boj medzi politickými stranami.
Na základe toho si môžu politici podplatiť novinárov. Je vysoko pravdepodobné, že už dnes existujú nejaké dohody medzi stranou Progresívne Slovensko a novinármi, šéfredaktormi a majiteľmi médií. Dohoda znie, že ak by sa Progresívne Slovensko dostalo k moci, začnú byť veľmi silné dotácie pre mimovládny sektor a ten ich veľmi rád odovzdá novinárom. A takýmto spôsobom bude mať strana Progresívne Slovensko absolútnu ochranu a istotu, že na ňu žiadnakorupčnáaféra v médiách neprejde. Tým pádom budú mať voliči pocit, že táto politická strana nie je až taká zlá. Veď až tak veľa korupčných afér nemali. Dotácie môže štát alebo ministerstvo pre mimovládny sektor sprostredkovať či už cez eurofondy, alebo priamo cez štátny rozpočet. Médiá majú väčšiu moc ako polícia a súdy. Ak médiá neodhalia nejakú korupčnú aféru, ani polícia sa tým zaoberať nebude.
Extrémizmus PS
Strana Progresívne Slovensko je v naprosto zúfalom stave. Nie je to žiadna alternatíva voči súčasnej vláde. Túto politickú stranu ovládli najviac extrémistické feministky a najviac extrémistickí ekológovia. Všetci umiernení ekológovia a feministky boli zo strany povyhadzovaní a všetci slušní ľudia zo strany odchádzajú. Aj slušný človek si povie: „Načo ja budem v tejto politickej strane pracovať, keď v nej nič dobré nepresadím, keď tú stranu jediné, čo zaujíma, je extrémizmus v oblasti feminizmu a extrémizmus v oblasti ekológiea extrémizmus nenávisti proti Robertovi Ficovi?“ To je naprosto všetko. Je to vybrakovaná, vyprázdnená strana, ktorá nemá absolútne čo ponúknuť, nemá žiadnych odborníkov, žiadnu víziu, ale ľudská hlúposť nepozná hraníc a ľudia ju budú stále voliť.
Manipulácia volieb
Manipulácia parlamentných volieb v roku 2023 v prospech strany Progresívne Slovensko. Je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že voľby v roku 2023 boli sfalšované z dôvodu, že ľudia v zahraničí volili Progresívne Slovensko až v neuveriteľných 61% voličských hlasov. To je priam neuveriteľné.
Kým sa domáce voľby alebo voľby na úrovni miest a obcí prakticky nedajú sfalšovať , voľba zo zahraničia sa dá sfalšovať veľmi jednoducho. Ide o volebné hlasy odovzdané na slovenských veľvyslanectvách v zahraničných štátoch. Tieto volebné lístky musia prejsť mnoho kilometrov na Slovensko. Počas prevozu týchto lístkov je nimi možné veľmi jednoducho manipulovať alebo sa nimi môže manipulovať aj priamo na veľvyslanectve a nie je to nič zložité.
Obzvlášť podozrivé je to, že v samotnej Bratislave malo Progresívne Slovensko najviac hlasov, no v zahraničí malo ešte dvojnásobne viac hlasov, čo nevysvetlil žiaden sociológ. Prečo to tak je? Nedá sa to nijako logicky vysvetliť. Ja mám na to veľmi jasný názor, že k volebnému podvodu určite došlo. Hlasy zo zahraničia mali veľmi silný vplyv na konečný výsledok volieb. Keby nebolo sfalšovaných zahraničných hlasov, Progresívne Slovensko by malo dnes v parlamente cca 13% hlasov.
Kauza Šimečka a Bárdy
Korupčná aféra strany Progresívne Slovensko: Kauza Michala Šimečku a Marty Šimečkovej. Jednou z najúspešnejších manipulačných mediálnych operácií v dejinách Slovenska bolo aj to, že v období, kedy bol Michal Šimečka odvolaný z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky , sa odhalili vážne korupčné aféry jeho rodiny. Médiá namiesto toho, aby jeho korupciu odsúdili, z neho naopak urobili martýra, trpiteľa a mučeníka, čo je naozaj absurdné. Tiež v tomto období médiá úplne cenzurovali veľmi dôležitú tlačovú konferenciu ministra spravodlivosti , kde pán minister podrobne popísal, v čom spočívajú korupčné schémy. Cenzurovať takto dôležité informácie považujem za naprosto absurdné. Je to do neba volajúca zlomyseľnosť a manipulácia zo strany médií.
Neskôr o korupcii informoval aj samotný premiér, predseda vlády, a to už médiá cenzurovať nemohli. Cenzurovať slová najvyššie postaveného človeka v štáte, samotného premiéra, už nie je možné. O kauze Michala Šimečku som sa dozvedel dosť zvláštne – z médií. Videl som naprosto šialené a hysterické články, hysterické nadpisy v Denníku N a v týždenníku Týždeň, so šialenou paranojou z Roberta Fica. Hovoril som si, čo sa to vlastne deje, že si tú tlačovku musím pozrieť. A z tlačovky som sa potom dozvedel viac.
Médiá sa znovu uchýlili k veľmi neetickým manipulačným praktikám, keď úplne odmietli informovať, o čom sa na tlačovke vlastne hovorilo. Na jednej strane je pravda, že strana Smer sa snaží odpútať pozornosť od nepopulárnych konsolidačných opatrení. No na druhej strane, všetko, čo bolo na tej tlačovej konferencii povedané, bola 100 % pravda. Michal Šimečka na následnej tlačovej konferencii nevedel vysvetliť absolútne nič. Videl som tam len vyplašeného a zúfalého muža, ktorý na tlačovej konferencii hovoril o všetkom možnom, len nie o korupčnom škandále a zlodejinách svojej matky. Ďalej sme videli aj reakciu Marty Šimečkovej na Facebooku a tá znovu nevysvetlila absolútne nič. Keď si pozrieme názory oboch táborov, je úplne jasné, kto má pravdu.
Na tlačovú konferenciu Smeru reagoval aj najvplyvnejší šéfredaktor Peter Bárdy, a ten sa nezmohol na nič iné, ako len napísať, že Robert Fico je špinavé prasa alebo špinavá sviňa. Inak nepovedal nič zmysluplné, ani žiaden zmysluplný argument. Je neuveriteľné, že ľudská hlúposť nepozná hraníc. Aj napriek takémuto škandálu Michala Šimečku budú ľudia aj naďalej voliť Progresívne Slovensko, a aj napriek takémuto škandálu médií budú ľudia aj naďalej veriť médiám. Považujem to za naprosto absurdné. Ľudská hlúposť nepozná hraníc.
Médiá ďalej odpútavali pozornosť od Šimečkovej aféry, keď dali až príliš extrémny priestor vyjadreniu absolútne nepodstatného prokurátora Maroša Žilinku, ktorý s tým nemal absolútne nič spoločné.
Určite je vo verejnom záujme, aby verejnosť vedela o Šimečkovej afére, pretože rodičia sú pre deti vzor. Keď dieťa vidí, že rodič kradne, klame a podvádza, ako môžeme mať istotu, že to isté nebude robiť aj Michal Šimečka, keď sa dostane ku korytu? Keď sa dostane k veľkým peniazom a do veľkej politiky, bude kradnúť stovky miliónov eur. Doteraz to boli stovky tisíc eur, ktoré kradli jeho rodičia , no keď bude on pri moci, bude kradnúť vo veľkom.
Slobodné média a slobodné NGO na Slovensku neexistujú
V zdravej spoločnosti, kde fungujú slobodné média by nemala odhaliť Šimečkovu korupciu strana Smer ale investigatívni žurnalisti, či protikorupčné mimovládne organizácie. Úloha novinárov je mať rovnaké metre na všetky politické strany ale v praxi fungujú len neslobodné novinárske prostitútky, ktoré robia propagandistickú službu strane PS. Nič ako slobodné žurnalistika a slobodné média na Slovensku neexistuje. Je totálnou hanbou, že prácu investigatívnych žurnalistov musí nahrádzať strana Smer.
Tiež je veľkou záhadou prečo sa investigatívni žurnalisti a protikorupčné organizácie ako napríklad Zastavme korupciu vôbec nevenujú korupcii za vlád Matoviča a Hegera, aby sme vedeli, kto sa na COVID kríze najviac korupčne obohatil. Ak by odhalili pravdu, tak Matovič a strana Demokrati by sa do parlamentu už znovu celkom isto nikdy nedostali. Za to novinári a NGO organizácie sú vládnymi stranami priam posadnuté.
A to, že média robia čím ďalej tým viac primitívnu a hlúpu propagandu v prospech strany PS, dokazuje aj vyjadrenie jedného z najviac zanietených bojovníkov proti strane SMER Martin Hanus. Keď sa už aj Martin Hanus pohoršuje, že média sú príliš silne naladené proti strane Smer a príliš v prospech strany PS, tak to je už čo povedať. Ešte včera robil Hanus zo Šimečku ukrivdeného mučeníka, kvôli korupčným aféram, dnes už priznal vážnu korupciu u strany PS. Hanus vyčíta novinárom, že nemajú žiadne kritické otázky na Šimečku a že kauza v médiach existovala len jeden deň, (hoci aj drobné kauzičky strany SMER sú schopné média živiť celé týždne a venujú im veľký počet článkov).
Zora Jaurová
Dôležitou súčasťou aféry bola aj ZoraJaurová, ktorá sa tvári, že je akousi tieňovou ministerkou kultúry. Ja osobne nepovažujem Zoru Jaurovä za žiadnu odborníčku. Maximálne na čo je odborníčka, je kradnutie peňazí. Určite nie je alternatívou voči súčasnej ministerke kultúry. Jediné, čo Zora Javorová v živote dokázala, je to, že prijala úplatok od Marty Šimečkovej.
Jaroslav Spišiak
Jaroslav Spišiak je dôležitý komplic najkrvavejšej mafie Šátorovcov. Kým na Roberta Fica alebo Roberta Kaliňáka si Matovičova politická polícia, takzvaní Čurillovci, nevedeli nájsť žiadnu korupciu a boli trestne stíhaní len za tlačovú konferenciu, v prípade, že by sa k moci dostalo Progresívne Slovensko, Slovensko by sa stalo skutočne, v pravom slova zmysle, mafiánskym štátom. Popredný predstaviteľ strany PS, Jaroslav Spišiak, bol veľmi dôležitým komplicom, ak nie priamo členom mafie Šátorovcov. Podrobnejšie sa touto témou zaoberá investigatívny novinár Ivan Mego.
Na Slovensku neexistuje nič ako slobodné médiá. Ivan Mego bol vyhodený zo Startitupu po tom, ako robil slobodnú žurnalistiku a urobil rozhovor s Jaroslavom Spišiakom, kde sa ho pýtal na to, ako kryl mafiu Šátorovcov. Všetci čestní novinári boli z redakcii povyhadzovaní a zostali len prostitútky, ktoré za peniaze budú cenzurovať všetko negatívne o strane PS a budú túto politickú stranu propagovať akoby to bola najlepšia politická strana.
Ja ako expert na neverbálnu komunikáciu môžem potvrdiť, že Ivan Mego má jednoznačne pravdu. Keby bol Jaroslav Spišiak na detektore lži, ten detektor by mu rozhovor celý vypípal – pípal by stále. Počas rozhovoru bolo vidieť obrovskú nervozitu na strane Jaroslava Spišiaka. Aj človek, ktorý nie je odborník na neverbálnu komunikáciu, si musel všimnúť, ako si nervózne stláča podušku medzi nohami, čo je jasným dôkazom obrovskej nervozity a dôkazom toho, že tento človek nemá čisté svedomie.
Je tu zvláštny kontrast: kým strana Smer bola neoprávnene obviňovaná z toho, že je mafia, a nič z toho sa nepotvrdilo , o strane Progresívne Slovensko môžeme doslova povedať, že je to pravda – Progresívne Slovensko je mafia. A to je bohužiaľ pravda. Kým bude Jaroslav Spišiak členom tejto strany, dovtedy bude Progresívne Slovensko mafia. A nie je to ani trochu prehnané povedať.
Zadlžovanie Slovenska
V súvislosti s konsolidáciou verejných financií sa veľmi často spomína, ktoré vlády viac zadlžovali Slovensko. Ide o asi najpopulárnejšiu dezinformáciu médií, že vždy, keď bola vláda Smeru, zadlžovalo sa viac, a naopak, keď bol Mikuláš Dzurinda, a keď boli takzvané pravicové vlády, zadlžovalo sa omnoho menej.
Faktom je, že reálne čísla agrafy, ktoré si môžete vygoogliť, hovoria niečo iné. Slovensko najviac zadĺžili Matovičova vláda a hneď za ňou Radičovej vláda. Netreba veriť rôznym dezinformáciám, ktoré sa dozviete, napríklad aj zo strany Ivana Mikloša, ktorý tvrdí, aké boli Dzurindove vlády veľmi dobré. Je pravda, že ešte za Dzurindu sa ten dlh držal relatívne pod kontrolou. Avšak za Radičovej vlády bol Ivan Mikloš tiež minister a dopadlo to katastrofálne. Jediný rok, kedy Ficova vláda nejako viac zadlžila Slovensko, bol rok 2009, no vtedy bola finančná kríza, ktorú treba vziať do úvahy, a ani to nebolo veľmi dramatické.
Tiež aj predstavitelia z Úradu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sú de facto politici, politickí nominanti nominovaní ešte opozičnými politickými stranami, úmyselne šíria hoaxy o úsporných pravicových vládach a rozhadzovačnom Smere , pričom sa to nezakladá na pravde.
Zdroje Informácii
TK R. Fica, B. Suska a E. Kaliňáka: Ako sa rodina lídra opozície podieľala na rozklade financií https://www.youtube.com/watch?v=8wxwkxLx-6A
Erik Kaliňák: Reakcia Šimečku nasvedčuje, že sme trafili klinec po hlavičke https://www.youtube.com/watch?v=xPGWR95GN4Y
Šimečka reaguje na Ficove obvinenia https://www.youtube.com/watch?v=Tl19KucGsFw
A to, že média robia čím ďalej tým viac primitívnu a hlúpu propagandu v prospech strany PS, dokazuje aj vyjadrenie jedného z najviac zanietených bojovníkov proti strane SMER Martin Hanus. Keď sa už aj Martin Hanus pohoršuje, že média sú príliš silne naladené proti strane Smer a príliš v prospech strany PS, tak to je už čo povedať. Ešte včera robil Hanus zo Šimečku ukrivdeného mučeníka, kvôli korupčným aféram, dnes už priznal vážnu korupciu u strany PS. Hanus vyčíta novinárom, že nemajú žiadne kritické otázky na Šimečku a že kauza v médiach existovala len jeden deň, (hoci aj drobné kauzičky strany SMER sú schopné média živiť celé týždne a venujú im veľký počet článkov).
Prečo nevoliť stranu Progresívne Slovensko? Jaroslav Spišiak kryl najkrvavejšiu a najbrutálnejšiu mafiu na Slovensku Šátorovcov a podľa všetkého bol na ich výplatnej páske. Média manipulujú verejnou mienkou a cenzurujú všetky negatívne informácie o tejto strane. Keby média povedali ich voličom celú pravdu o tejto strane, tak mali by preferencie asi tak 5 percent. Paradoxne Jaroslav Spišiak označil svojich politických oponentov za „mafiu“ a stál za Matovičovou politickou políciou tzv. „Čurollovcami“, ktorých cieľom bolo prenasledovať Matovičovych politických konkurentov. https://www.youtube.com/watch?v=ufe1frSCIFA
Marta Šimečková a obmedzenia? Nielen pri dotáciách, aj pri novinárčine obchádzala pravidlá https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/marta-simeckova-a-obmedzenia-nielen-pri-dotaciach-aj-pri-novinarcine-obchadzala-pravidla
Reakcia Marty Šimečkovej – nevedela nič vyvrátiť
Mego konfrontuje Spišiaka: „Povedali ste mi, že skončím ako Palo Rýpal“ https://www.youtube.com/watch?v=Clus7E3-f1o
Škandály strany PS. Strana sa radikalizuje a zbavuje umierneného krídla. Čistky
- Mám vážne výhrady ku denníku Postoj. Tento denník šíri mnoho dezinformácii a propagandy. Tiež si v mnohom protirečia. Na jednej strane tvrdia, že sú konzervatívny denník, že sú proti woke ideológii, na strane druhej aktívne bojujú za ekologickú woke ideológiu, napríklad redaktor Potocký. Potocký sa napríklad priznal, že zdroj jeho dezinformácii sú ekofašsiti zo strany PS v prípade neopodstatnenej kritiky ministra životného prostredia.
- Veľmi sa čudujem, že v denníku Postoj vôbec vyšli nejaké kritické články na adresu PS, nakoľko šéfredaktor Hanus paradoxne obhajoval korupciu Michala Šimečku resp. jeho rodiny ešte viac agresívne ako Denník N, čo má veľmi ďaleko od slobodnej žurnalistiky. Asi sa v denníku Postoj medzičasom zmenili sponzori, keď zrazu kritika PS je možná.
- Vážne výhrady mám aj k redaktorovi Jakubovi Liptákovi, ktorý patrí medzi radikálne krídlo redakcie Postoju. Extrémistické a krajne pravicové názory v oblasti kultúrnych vojen. Navzdory tomu napísal hodnotné články čo do kritiky strany PS. Zameral som sa na rozhovory odídencov zo strany PS. Práve jeho články budem hlbšie analyticky rozobrať v tomto článku, respektíve doplním niektoré vlastné poznatky.
- V prvom rade som rád, že sa verejnom priestore diskutuje o niektorých škandáloch strany PS, ktoré boli akýmsi verejným tajomstvom. Potvrdili sa mnohé informácie o ktorých som ja hovoril už dávno.
- Šimečka na tlačovkách veľmi často veľmi zapáleným spôsobom opakuje, že „my sme silná regionálna strana so silnými regionálnymi štruktúrami“. Dokonca súčasnej vláde veľmi silne vyčítal, že sa o regióny vôbec nezaujíma a ako alternatívu vykreslil svoju stranu, ktorá sa o rekonštrukciu zanedbanej cestnej infraštruktúry v regiónoch bude starať. Šimečkovi dobre poradili marketingoví stratégovia, aby svoju stranu vykreslil, že sa o regióny zaujíma. Realita je však celkom iná a presne opačná. Z Jakubovho článku vyplýva, že zjednodušene povedané, strana PS funkčné regionálne štruktúry vôbec nemá. A regionálna politika sa nedá robiť bez regionálnych štruktúr. Šimečka hovorí len to čo mu povedia marketéri, v skutočnosti má však regióny u riti a pohŕda nimi. Súčasná vláda mala rekordný počet regionálnych zasadaní vlády. Ak by bola pri moci stana PS, tak neverím, že by bolo aspoň jedno výjazdové rokovanie vlády. To ako veľmi nebezpečné je to, keď politické strany nemajú regionálne štruktúry sa v plnej kráse ukázalo pri stranách OĽANO a SaS pri Budajovej šialenej extrémistickej politike v súvislosti s ekofašistickou a korupčnou likvidáciou národných parkov.
- Šimečka klame veľmi často. Veľmi ohnivo argumentoval, že on a jeho rodina s nadáciou Milana Šimečku nemajú nič spoločné. Nakoniec sa ukázalo že konečný užívateľ výhod,člen správnej rady je jeho strýko a podľa slov šéfredaktora Hanusa tam pracovala alebo pracuje aj jeho mama.
- Strana sa zbavuje všetkých ľudí, ktorí predsedníctvu adresujú kritiku v prílišnej radikalizácii. Alebo pod psychickým tlakom neznesiteľnej a netolerantnej sektárskej atmosféry odídu sami. Či sa už jedná o umiernené feministky alebo v prípade Michala Dolňana kritika ekofašistických hoaxov Martina Hojsíka.
- Strana PS začínala ako stredová umiernená strana. Neskôr sa ale začala čím ďalej tým viac radikalizovať. Strana sa zbavuje všetkých umiernených ľudí a kritikov.
- Dlho mi nešlo do hlavy prečo sa strana tak radikalizuje, veď predsa musí mať regionálne štruktúry, ktoré musia stranu upozorniť, že smerovanie k radikalizácii nie je cesta. V Jakubovom článku sa ale vysvetľuje prečo je tomu tak. Regionálne štruktúry defacto nemajú žiadne hlasovacie práva, žiadne právomoci a umiernených ľudí sa strana zbavuje.
- Celkovo je veľmi smutné ako vyzerá celá slovenská politická scéna. Máloktorá strana je umiernená. Takmer každá politická strana je súčasťou nejakého typu extrémizmu. Extrémna pravica, extrémna ľavica, ekofašisti, klerofašisti. Zdravý rozum a umiernenosť sa nám vytráca.
- Ak by boli vo vláde strany PS a KDH, osobne si myslím, že vláda by bola ešte viac rozhádaná a chaotická ako Matovičova vláda. Neviem si predstaviť ako by si za jeden stôl vedeli sadnúť klerofašisti z KDH, ktorí by najradšej úplne zakázali potraty, zakázali homosexuálov a agresívne woke feministické fašistky z PS. Taká vláda by vydržala maximálne tak 3 mesiace. Posaďte pri seba Škripeka a Plavákovú. Jeden väčší magor ako druhý.
Stranu PS mocensky ovládli extrémne radikálne feministky
Stranu PS mocensky ovládli extrémne radikálne feministky. Už aj umiernené feministky, ale stále feministky, sa cítili byť šikanované tými radikálnymi feministkami. Máme informácie, že minimálne dve umiernené feministky dobrovoľne z tej strany odišli, pretože už nezniesli tú šikanu tých radikálnych feministiek. Tie umiernené feministky nesúhlasili s radikálnymi názormi radikálnych feministiek, a dochádzalo tam k veľmi tvrdým názorovým stretom a hádkam umierneného a radikálneho krídla. Ako chce byť tá strana Progresívne Slovensko alternatívou voči súčasnej vládnej koalícii, keď si nevedia upratať ani vo vlastných radoch? Namiesto toho, aby sa ľuďom približovali svojou umiernenosťou, táto strana prešla antireformou, zmenami smerom k horšiemu, smerom k väčšej radikalizácii, lebo stranu úplne ovládli nejaké pobláznené feministky.
