Článek
Eva do jabĺčka kusla a my ho teraz nepustíme z ruky. Závisláčime na jabĺčkach, len sa tak práši, a plne si toho vedomí v dave na Majálese pospevujeme Virtuální drogy. Na „mládež“ závislú na mobiloch vidno, hovorí sa o nej, ale jabĺčka prichádzajú aj v iných formách a tvaroch a upozorňovať na screentime pri PC je tak trochu oldschool. Prinajmenšom naše napojenie na počítače vnímame ako menšie zlo, v horšom ako niečo noblesné.
Pred pár dňami sa mi stalo niečo, čo som vopred tak moc nerozmyslela, napriek tomu, že som deň pred odchodom z mojej práce v Sezname kopírovala personálne veci na SSD disk. Moja práca mi bola niekoľko rokov misiou a preto som mala mac, ktorý ma spájal s teamom, takpovediac prirastený k ruke. Na čo by som mala osobný, keď sa ten pracovný tak úspešne staral o moju virtuálnu realitu?
V deň odchodu bol môj mac skoro prázdny. Bolo to divné, ale pochopiteľné, predsa odchádzam. Nič som si neuvedomovala. V momente D, keď som cupkala na facilities, sa však niečo zlomilo. Otvorila som Teams naposledy a píšem teamu posledné Ahoj. Padla mi slza, počítač som zavrela a kráčala ďalej. Vravím si: „Nostalgia za jednou érou.“ Každým krokom sa šlo ale ťažšie a pri predstave, že svoj mac odovzdám do rúk podpory, sa mi tlačili slzy a srdce bilo prirýchlo.
Toto by ale nemal byť problém, myslím si. Ja takáto nie som. Alebo hej? Už roky sociálne siete nemám. Najprv som mala počas vysokej tlačítkovú NOKIU, lebo ma naštval doporučovací algoritmus. Potom Meta vydala METAverse a nasrala ma ešte viac. „Žiadneho avatara mať nebudem!“ znela trucovitá správa môjho mladšieho ja, demonštrovaná vymazaním profilov z Meta ekosystému. Keď si na to ale teraz spomeniem, stlačiť na Instagrame plnom fotiek, príspevkov a priateľov DELETE, vo mne v 21 rokoch vzbudzovalo paniku podobného rázu, akú prežívam teraz.
Je to len počítač, nie? Možno, ale v tých dátach som ja. Existujem v Teamse v pracovných aj súkromných kanáloch, v emailovej schránke, VS Code, OneDrive, Gite… Veď ja všade zmiznem! Áno, prácu som odovzdala, v realite som sa s kolegami rozlúčila. Ale čo s avatarom „Diana – pracovná"? Tá, čo sa denne viac ako šesť hodín žila v realite Teamsu, kódu a commitov? Fyzickú rozlúčku viem uchopiť. Na digitálne odpojenie som sa však nepripravila. Jeden deň si tu, druhý deň ťa zmažú.
Raz som sa však z práce rozhodla odísť. Takže som sa nadýchla a počítač aj kartičku odovzdala. Malo to byť len uzavretie kapitoly, ale bolo tam ešte niečo, akoby niečo skôr zomrelo, než sa archivovalo. Pri najlepšom sa dáta skompilovali do zipu, kde zostane spomienka, že som do ekosystému niečo pridala.
Sedela som na zemi pri sklenených dverách do 5PK2. Bez kartičky sa nikam nedostaneš. Kto sedí, neutečie, a tak ma pri čakaní mala čas situácia dobehnúť. Stačilo pár minút. Som teraz nezamestnaná. No hlavne, prvýkrát v živote bez notebooku.
Nechápte ma zle, uvedomovala som si, že ho odovzdám. Už menej ale následok, že žiadny nebudem mať. Nikdy by ma to nenapadlo… Mám 25 a úprimne si nepamätám, čo to znamená nemať počítač po ruke. Vždy doma nejaký bol. Chápem, toto zamyslenie vám môže pripadať banálne, veľa z vás žilo aj pred počítačom, ale ruku na srdce, tiež máte jeden už 20 rokov doma, tak sa netvárte!
V Holešoviciach roku 2026 si jeden na leasing zoženiete rýchlejšie a lacnejšie, než vám z Vinohradov donesú objednanú pizzu. Takže šanca, že mladý človek zo strednej triedy študujúci technickú univerzitu počítač nemá, je mizivá.
Zaoberám sa digitálnym detoxom vlastne roky. Napriek tomu, že som bola takzvaný AI produkťák, v osobnom živote sa rada izolujem. Nemám TV, short content by som zakázala a na mobile mám blokované všetky sociálne siete (áno, aj YouTube).
Áno, som taká AI babička bez vrások, ale nemať počítač? Cez skúškové v poslednom semestri, keď píšem diplomku? Takýto experiment by ani mňa nenapadol.
Vyhrala som lotériu? Vyzerá to ako jedinečný moment v živote vrátiť sa v čase a svoj vzťah s technológiami dneška zas zhodnotiť nanovo. Ostatne, dva roky bez smartphonu by tiež vydali na nejaký ten článok.
Takže nová misia: úspešne bez počítača prežiť pár mesiacov pracovnej pauzy. V roku 2026 bez neho dokončiť seminárky, skúšky a tiež diplomku.
No a tiež to zdokumentovať. Pretože komu sa toto pošťastí, že?
Sledujte moje počínanie v novej sérii – Vypojená.
