Článek
Neviem, či mi budete veriť - aj keď ako správni pieščanskí kresťani-katolíci by ste veriť mali, ale ja mám, aj som vždycky v Piešťanoch mal TAKÉHO DEDKA - AKÉHO VY URČITE NEMÁTE, a dovoľujem si tvrdiť, mi ho všetci, vrátane „drahých bratov a sestier v Kristu“, môžete LEN ZÁVIDIEŤ…
V časoch keď Piešťany začínali ako mesto a nebolo to až tak dávno na rozdiel od druhých slovenských miest, ON sa vyznamenal a zviditeľnil tým, že NEDAL ANI FLOKA NA VÝSTAVBU KOSTOLA. Namiesto toho si kúpil BICYKEL a to mi veru ani nebudete veriť aký? No predsa NE - MEC - KÝ!
Ako nadšený obdivovateľ vedecko-technického pokroku a rozvoja a jeden z prvých majiteľov bicykla - odborne po pieščansky nazývaného aj KOLESO, najmä keď si HO predstavíte, ako provokatívne a za všeobecnej závisti ctihodných a bohabojných občanov Pieščan, sa premával po vznikajúcich Piešťanoch. Zaiste uznáte, že ale takéto poburujúce a pohoršujúce, svojvoľné a dobrú kresťanskú morálku a vkus uražajúce správanie, nemohlo ostať bez náležitej odozvy, ktorú najlepšie okomentovala moja babka a jeho žena so slovami: "POČKAJTE, UVIDÍTE, ČO EŠTE BUDE A PRÍDE…
A ONO skutočne bolo a prišlo. Následne som sa dozvedel, že môj dedko ŠTEFAN MELICHER aj napriek mnohým nesporným zásluhám na rozvoji cyklistiky a bicyklovania v Piešťanoch a na Slovensku, aj keď treba hneď a poctivo a objektívne musíme priznať, že nikdy nie až v takej miere ako u PETRA SAGANA, som sa dozvedel, že sa nevedel vôbec BICYKLUVAŤ a ani KOLESUVAŤ, ba ani KORMANUVAT a tým, že sa nevedel kormanuvat - našli sa aj takí očití svedkovia, ktorí ho na vlastné oči videli ako spadol, resp. správne po pieščansky a kresťansky sa ZJEBAU DO MOČOVKY.
Myslím, že v tomto prípade je obzvlásť závažné a dobré si pamätať si dátum úmrtia môjho dedka t.j. rok 1942 , lebo ešte aj dodnes sa bavili mnohí OČITÍ SVEDKOVIA idúci na ceste z kostola a okrem iného aj - plní dojmov z nedeľnajšej Vlasákovej kázni, ako videli na vlastné oči môjho dedka ŠTEFANA MELICHERa, ako sa nevedel vôbec na ne-mec-kom KOLESE, ktoré si kúpil, namiesto toho čo mal dať na kostol, vôbec BICYKLUVAŤ, ani KOLESUVAŤ, ani KORMANUVAT, takže sa ZJEBAU DO MOČOVKY.
Tento dátum úmrtia môjho dedka sa ukázal aj navýsosť zaujímavým, že keď v roku 1947 zakerná ruka vraha zastrelila pieščanského farára ALEXANDRA ŠINDELÁRA, tak najmä po 89-roku sa našlo dostatok policajných vyšetrovateľov zločinov komunizmu, DULINOV, DESANIEK, MILANOV ŽITNÝCH a iných BLBCOV, presvedčených a istých, KTO TÚ VRAŽDU SPÁCHAL. Aj zohnuté chrbáty bicyklistov na asfaltovej ceste popri Váhu kde sa často prechádzam a ma predbiehajú, s charakteristickou vôňou od močovky, akoby dávali tušiť, že sa medzi nimi bicykluje a kolesuje aj môj dedko.
No Vážení a drahí čitatelia! Scete mi snáď povedať, že MÁTE SNÁĎ AJ VY TAKĚHO VÝNIMOČNÉHO ZÁZRAČNÉHO DEDKA, ktorý okrem toho, že sa nevedel vôbec bicykluvat, ani kolesuvat, ba ani dokonca kormanuvat - tak ako jeho pred 2O26 rokmi dodnes uctievaný predchodca, by nevedeu VSTAŤ Z MŔTVYCH - AKO ON?
P.S.: Zároveň podľa najnovšie šírených správ hybridnej vojny sa mi dostalo do pozornosti, že môj dedko bol okrem iného aj ZAKLADAJÚCIM ČLENOM KSČ v Piešťanoch. Aj keď išlo o človeka prevážne ľavicovo orientovaného, čo v tom čase keď žil bolo takmer módou, keď som sa na túto skutočnosť pýtal mojej matky, tak tá si vôbec nepamätala, že by bol komunista, ale za to spomínala, že veľmi nadával na zmluvu Molotov-Ribentrop resp. Stalin-Hitler s pamätným výrokom: „POČKAJTE EŠTE AJ HITLER PôJDE NA IVANA!“
