Článek
Chceme šťastný život. Práve mi na um prišla pesnička, naháňame šťastie. A niečo v sebe má, pretože stále sa za niečím naháňame. Peniaze, práca, ľudia a tak ďalej. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, že odkiaľ reálne to šťastie vychádza?
Rímsky cisár toho možno tušil viac než my a podľa mňa ďaleko od pravdy nie je. Prečo teda neprežívame šťastie, keď tento citát je na svete pomaly dve tisícročia? Ja viem, že sa to ľahko povie a že povinnosti nám niekedy prerastú hlavu a že nemáme čas sa zastaviť a pousmiať, alebo máme? Ak robíme to, čo nás nebaví alebo aj keď robíme to, čo nás baví z donútenia, tak aká je potom toho pointa?
Nemusíme mať všetko v láske, ale pesimizmus a negativita nám určite nepomôžu. To naše nastavenie je to, čo nám dodá silu posunúť sa. Možno ste už počuli frázu „cesta je cieľ,“ a to indikuje, že ak nie sme spokojní na tej našej ceste, tak v cieli to nebude o nič lepšie. Ale ak sa naučíme chodiť tajnými chodníčkami života, tak v cieli uvidíme ten najkrajší výhľad.
Zamyslime sa nad tým, či už náhodou nie sme v cieli, ktorý sme si v minulosti stavili. A ak nie, tak máme v sebe všetko potrebné na to, aby sme ho dosiahli.
Náš pohľad na vec, náš spôsob myslenia je to, odkiaľ reálne vychádza šťastie, pretože optimizmus je taký „zázračný názor, že všetko je dobré, aj keď je to zlé.“ (Voltaire)
