Článek
Komfortná zóna je veľmi príjemné a zároveň nebezpečné miesto. Hovorí sa jej miesto, kde nič nerastie. Ale prečo tomu tak je? A ako si uvedomiť, že sa tam nachádzame? Následne ako z nej vyjsť?
Komfort chutí každému. Môže to byť jedlo, ľudia, spôsob života a tak ďalej. Predsa to všetko nemusí byť nebezpečné, však? Nebezpečné na to je spôsob, ktorým žijeme, a do toho spadajú všetky možné faktory. Ak sme hlboko v komfortnej zóne, tak robíme veci, ktoré nás napĺňajú, čo nie je hneď zlé, ale väčšinou tieto veci nenapĺňajú našu budúcnosť. To presne vyjadruje pojem miesto, kde nič nerastie. Pretože v tomto mieste sa bojíme zrobiť krok v pred. Krok, ktorý chceme zrobiť, a vieme, že je nutný, ale strach nám zviaže ruky. Je to krok do neznáma, ktorý keď ale nezrobíme, tak nezažijeme chuť ovocia. Viem, že ten strach vie byť obrovský. Nie je to len strach z toho prvého kroku, je to aj strach zo zlyhania a strach z reakcie ostatných. Niekedy však musíme myslieť na seba a vyjsť s kožou na trh. Nech si hovorí kto chce, čo chce, každým zlyhaním ste bližšie k úspechu. Ako vo veľa veciach, tak aj v tejto treba nájsť zlatý stred. Kde si uchováme nejaký druh komfortu na psychohygienu, ale zároveň nejaký druh diskomfortu, v ktorom budeme budovať našu budúcnosť. Komfortná zóna je zároveň dobrým ukazateľom toho, čoho sa bojíme. Pre mňa je to napríklad tá reakcia druhých, pre vás to môže byť niečo iné, ale práve preto tvorím tieto úvahy, aby som bojoval so svojim strachom a dostal sa z tohto zapeklitého miesta.
Ako sa hovorí najlepšia obrana je útok. Preto by sme sa nemali skrývať, ale ísť zoči-voči nášmu strachu.
