Článek
Byť krásna nie je v dnešnej dobe nijako ťažké. Keď sa to vezme, krásna môže byť každá žena, stačí len, ak si zájde na kliniku krásy, zaplatí niekoľko eur a hneď je z nej kráľovná krásy, za ktorou sa na ulici otáčajú všetci muži a uznanlivo hvízdajú perami.
A o pery išlo aj v mojom prípade. Na začiatku minulého týždňa som s hrôzou zistila, že už nemám vôbec krásne pery.
„Bože môj, to je hnus!“ otriasla som sa hnusom, keď som sa v zrkadle pozerala na svoje pery.
Neostávalo mi nič iné, než poprosiť svojho muža o štyri tisícky a keď mi ich bez zbytočných rečí dal (vie dobre, že to robím aj kvôli nemu), bežala som na kliniku krásy, ktorej šéfuje známa lekárka našich slovenských celebrít, aby som si nechala urobiť nové, oveľa krajšie pery.
„Čo si želáte?“ spýtala sa ma pani lekárka, keď som už sedela v jej ordinácii, z ktorej predo mnou vyšiel Rytmus aj so svojou ženou.
„Želám si nové pery. Také pery ako máte vy. Sú ozaj krásne. Také chcem mať!“ vyhŕkla som, keď som uvidela tie nádherné pery.
„Urobím vám také pery. Tuná sa položte a zavrite oči!“ ukázala lekárka na lôžko potiahnuté ošarpaným voskovým plátnom.
Položila som sa na to lôžko a zavrela oči, ako mi pani lekárka prikázala.
Asi hodinu som cítila, ako ma na mojich perách čosi bez prestania šteklí, a potom som počula, akoby z veľkej diaľky, akýsi príjemný hlas, ktorý mi prikázal: „Otvorte oči!“
Poslúchla som, otvorila oči a uvidela som nad sebou čarokrásnu tvár pani lekárky, ten príjemný hlas, ktorý som počula, patril jej.
„Už mám nové pery?“ spýtala som sa, horiac nedočkavosťou, ako by šlo o svadobnú noc a moje panenstvo.
„Áno, už máte nové pery. Pozrite sa do zrkadla,“ prikývla pani lekárka a ukázala na staré zrkadlo, po ktorom prebehol akýsi pavúk.
Vrhla som sa k zrkadlu a…, ani ten najlepší influcier by na tik-toku nedokázal vo svojom videjku sugestívne vyjadriť hrôzu, ktorá sa ma pri pohľade do zrkadla zmocnila!
„Veď to nie sú pery, veď to sú pneumatiky od akéhosi obrovského traktora, veď ma za tými perami ani nevidieť!“ obrátila som sa s výkrikom na pani lekárku.
Tá sa na mňa chvíľu pozerala, a potom povedala: „Zdá sa, že máte pravdu. Tie pery naozaj vyzerajú ako pneumatiky od traktoru. Prepáčte, som asi zaľúbená. Keď som vám robila pery, myslela som na čosi iné, preto sú tak gigantické.“
„Zaľúbená?“ spýtala som sa zvedavo, ako každá žena, ktorá nerobí nič iné, než len sleduje sociálne siete.
„Hej, zaľúbená,“ prikývla smutne pani lekárka.
„A je bohatý?“ pýtala som sa ďalej.
„Hej, asi je bohatý. Kupuje mi samé luxusné dary. Naposledy som od neho dostala hrejivý kožúšok. Je pekný, len takých kožúškoch už mám plnú skriňu,“ priznala sa mi pani lekárka.
Náš rozhovor o bohatom nápadníkovi prerušilo zaťukanie na dvere.
„Ďalej!“ povedala pani lekárka a do ordinácie vošiel kuriér s veľkým balíkom.
„To je od neho! Také balíky mi posiela iba on!“ ukázala pani lekárka, keď kuriér odišiel, na balík a spýtala sa ma, „chcete sa pozrieť, čo mi to, ten môj milý, zasa poslal?“
„Chcem! Veľmi ma to zaujíma!“ bola som zvedavosťou bez seba.
Lekárka vzala veľký hrdzavý nôž, prerezala tlstý povraz, ktorým bol balík na dva razy obmotaný a otvorila ho.
„Veď to sú motýle! Vidíte! Poslal vám motýle, tisíce motýľov!“ vykríkla som, pretože ordinácia bola zrazu plná motýľov, ktoré vyštartovali z balíka, nádherných motýľoch, ich krídla sa ligotali ako tie najluxusnejšie šperky, pre ktoré máme my, ženy, takú neprekonateľnú slabosť, z ktorých sa nám podlamujú nohy a nielen podlamujú…
