Článek
Muž, o ktorom bude o chvíľu reč, neustále pracuje. No, nepracuje preto, že by bol chudobný, ale pracuje preto, že je bohatý. Isto ste si toho všimli i vy, že chudobní ľudia sú chudobní preto, že málo pracujú a naopak, že bohatí ľudia sú bohatí preto, že pracujú neprestajne.
Veď i vy isto u vás v Česku dobre poznáte Babiša, ktorý je tiež rozprávkovo bohatý, lebo nerobí nič iné než len to, že pracuje toľko, že ani kvôli tomu v noci nespí.
Keby tento váš Babiš toľko nepracoval, isto by nebol takýmto miliardárom, akým je a akým už naveky ostane.
A takto pracuje i muž, o ktorom hovoríme, lebo i on je bohatý a teda musí pracovať, aby o toto svoje bohatstvo neprišiel. Pracuje bez ustania a ozaj tie minúty, keď nepracuje, sa za celý deň dajú zrátať na prstoch jednej ruky.
A tomuto mužovi zazvonil jeho verný mobil.
„To si ty? Čo chceš?“ spýtal sa tento pracovitý a bohatý muž.
„Hej, to som ja. Fico,“ ozvalo sa z mobilu, lebo ten, kto tomuto mužovi volal, bol ozaj Fico, slovenský premiér, „máš pre mňa chvíľu?“
„Hovor. Som práve u barbiera, mám chvíľu času,“ odpovedal bohatý muž.
„Nebudem ťa pridlho zdržiavať, ide iba o jednu štátnu zákazku,“ povedal Fico a dodal, „stavebnú.“
„Koľko?“ spýtal sa pracovitý muž.
„Dobrých sto miliónov,“ odpovedal Fico.
„O čo ide?“ chcel vedieť pracovitý muž.
„Ale, chcem postaviť hrádzu proti progresivizmu. Poriadnu betónovú hrádzu. A ty si predsa stavbár,“ povedal Fico.
„Hej, som stavbár. Ak to bude tých sto miliónov, tak to beriem, mám voľné kapacity,“ súhlasil pracovitý muž.
„Bude to viac ako sto miliónov, lebo tá hrádza musí byť ozaj pevná, musí vydržať aj jadrový výbuch,“ sľúbil Fico.
„Bude pevná tá tvoja hrádza, nemaj strach,“ uistil pracovitý muž Fica.
„Dobre, pridelím ti tú štátnu zákazku na stavbu pevnej hrádze proti progresivizmu,“ povedal Fico a stíšil hlas, „no, chcel by som ťa o niečo poprosiť.“
„Hej, viem, chceš desať percent ako vždy. Neboj sa, neokradnem ťa, som čestný chlap,“ povedal pracovitý muž.
„Myslel som niečo iné. Chcem ťa poprosiť, až budeš tú hrádzu stavať, o pár kubíkov betónu,“ šepkal Fico.
„A koľko tých kubíkov potrebuješ?“ spýtal sa pracovitý muž.
„Asi dvesto,“ povedal Fico a dodal, „ale nie pre seba. Potrebujem to pre Huliaka, toho poslanca. Stavia si poľovnícku chatu v TANAPe a potrebuje pár kubíkov betónu. Keď mu ich dám, tak podrží, aj so svojimi kamarátmi, moju vládu v parlamente. Šlo by to?“
„Prečo nie, dám ti tých kubíkov aj tristo, veď sú štátne, keď má na tom stáť tvoja vláda,“ zasmial sa pracovitý muž.
A pretože je tento muž ozaj pracovitý, nemusíme sa niečoho báť. Tá hrádza proti progresivizmu, čo nám postaví za sto miliónov, tá isto vydrží i jadrový výbuch, rovnako ako jadrový výbuch vydrží aj Ficova vláda.
Veď žijeme na Slovensku a k nám, na Slovensko, prichádza sloboda vždy len z východu…
