Článek
Rada experimentujem, ale len tam, kde to poznám. No čo, viem ako to znie, ale s mojím orientačným zmyslom fakt nie je dobrý nápad púšťať sa do miest, ktoré majú viac než dve ulice, podľa možnosti jednosmerné. Takže, mám rada trilery, ale nech ma Parom skára ak si teraz spomeniem, či som už čítala nejaký írsky. Pravdepodobne nie, s Írskom sa mi spája akurát tá epizóda Columba, kde bol ryšavý básnik (ryšavý Ír, väčšie klišé je už len Francúz s baretkou) a teta čo vyšívala a kupčila so zbraňami pre teroristov. Keď som však uvidela triler Kala od Colina Walsha, ktorý mal byť šmrncnutý írskom noirom, neváhala som ani štvrť sekundy. Nech už ten írsky noir je čokoľvek!
Boli mladí a svet bol gombička. A Kinlough diera (na gombičke), ale aspoň mali jeden druhého. Helen, inteligentná, odvážna a odťažitá, Joe - správňák za každých okolností, Mush - dobrosrdečný a láskavý, Aidan - zábavný a zákerný, Aoife - žiarlivá a očarujúca, a uprostred Kala. Kala, ktorú každý miloval svojím spôsobom. Kala, ktorú chcel každý pre seba. Kala, ktorá zmizla a viac ich už nemalo čo držať pokope. Po mnohých rokoch sa Helen vracia do Kinlough na svadbu svojho otca, Joe sa vracia vytriezvieť a Mush vracia len do kríkov, lebo ten nikam neodišiel. V neďalekom lese sa práve vtedy nájdu ľudské pozostatky a o pár dní dôjde k ďalšiemu záhadnému zmiznutiu. Stará partia sa musí dať opäť dokopy, nielen aby zistili, čo sa stalo Kale, ale aj aby sa to už viac neopakovalo.
Nejdem tancovať okolo horúcej krupice, rovno hovorím, že toto bola jazda! A nielen tá na bicykli dole kopcom krížom cez cestu, ktorá otvára rozprávanie. Mám rada príbehy, v ktorých figurujú tínedžerské partie (ďalšia úchylka, za ktorú vďačím Kingovi), a tu som dostala taký výkvet, že holandské tulipány zelenejú závisťou. Každá z postáv je jedinečná a zapamätateľná. Nie každý je sympatický a ľúbezný, ale o to je to realistickejšie. Veľmi sa mi páčilo, ako autor vykreslil Kalu. Ono sa často stáva, že v strede diania je osôbka, ktorú každý obdivuje, ale čitateľ veľmi nechápe prečo, lebo je to melodramatická sebestredná chudera. Kala je však absolútne okúzľujúca. Mladé dievča, dokonalé vo svojej nedokonalosti, drsné a zároveň nekonečne krehké, odvážne aj láskavé, proste baba, ktorú chcete za kamošku. Úplne som chápala, že jej zmiznutie zamávalo životmi všetkých. Walsh majstrovsky stvárnil Kalin vzťah s jednotlivými členmi partie - romantický bol iba jeden - aby bolo čitateľovi jasné, že bez nej zostala v ich existencii diera veľká ako Štrbské pleso.
Napriek mládežníckej bezstarostnosti je dej pretkaný temnotou. V rozprávaní sa striedajú Helen, Mush a Joe, prítomnosť a minulosť, ale nebojte sa, nie je v tom bordel ako na zasadaní parlamentu, Walsh to má všetko pekne upratané. Rozprávači sa snažia vyrovnať so súčasnými problematickými životmi a zároveň spomínajú na mladosť a Kalu. Samozrejme som si najviac obľúbila Musha. Ten sa po nehode, ktorá mu znetvorila tvár (a tým nemyslím jednu sexy jazvu na líci ako má Žofré. On je skôr Harvey Dent, chudák) uzatvoril do seba a do maminej kaviarne, ale keď ste raz dobrák, darmo sa budete tváriť ako stojan na bicykle. Helen je dosť neznesiteľná ukecaná múdrosráčka, ale vzhľadom na okolnosti jej to človek až tak nevyčíta. A Joe sa potáca životom, vo svojej hlave sa rozpráva sám so sebou a všemožne sa snaží stať tým superhrdinom, za ktorého ho pokladá jeho otec.
Kniha sa číta veľmi svižne, bavili ma milé teenagerské epizódky, temné tajomstvá pod povrchom aj snaha hrdinov opäť si nájsť k sebe cestu. Walsh sa síce nikam neponáhľa, ale Kala aj tak nie je rozvláčna ako sane na štrkovisku, každé slovo postupne prispieva do vytvárania celkového obrazu.
Rozuzlenie ma prekvapilo, čo hodnotím ako veľké plus knihy, lebo väčšinou začnem cítiť polievku skôr, než uvidím sporák (mohla som použiť aj iné prirovnanie, ale dnes sa tvárim distingvovane). Netvrdím, že nikto z vás na to nepríde sám a že autor má patent na šoky, ale podľa mňa sa mu vydaril naozaj prekvapivý záver, výborne pasujúci do ponurej atmosféry malého mestečka s veľkým tajomstvom. A úplný koniec je taký, že síce zistíte, čo sa stalo s Kalou, ale ďalšie smerovanie osudov členov partie už necháva na vás. No, ja som síce z tých, čo sedia v kine aj po titulkoch a čakajú pridanú scénku, ale okej, beriem, niekedy je najlepšie na konci skončiť.
Kala je originálny, napínavý, temný, zaujímavý, svižný triler, ktorý na pozadí konvenčného zmiznutia (chápete, v každom druhom trileri niekto zmizne, tak preto konvenčný) rieši silu priateľstva, súdržnosť rodiny, zaslepenú túžbu po uznaní a dedičnosť traumatizujúceho zážitku. Mne sa veľmi páčila. Ak miluješ trilery, tak vypni ten instakrám, tu skvelá kniha!
Prajem príjemné čítanie! :)
Původní recenzi najdete zde.
