Má čokoláda nebo jiné sladkosti nějaký vliv na pleť a výskyt akné?

Nezávislá skupina vědkyň a vědců z českých i zahraničních výzkumných institucí odpovídá na vaše dotazy. Některé odpovědi pak sdílí i na sociálních sítích Facebook, Instagram, Threads, Bluesky a zde na Médiu.

Akné je bežné kožné ochorenie, ktoré sa vyskytuje, keď sa vlasové folikuly upchajú mastnotou a odumretými kožnými bunkami. Akné sa môže objaviť ako biele bodky, čierne bodky alebo pupienky a môže sa vyskytnúť na tvári, krku, hrudníku, chrbte a ramenách. Keď sa maz a odumreté kožné bunky zachytia vo vlasových vačkoch, môžu vytvoriť prostredie, ktoré je ideálne pre rast baktérií, čo môže viesť k zápalom a tvorbe akné [1].

Liečba akné zvyčajne zahŕňa kombináciu voľnopredajných alebo lokálnych liekov na predpis (napr. benzoylperoxid, kyselina salicylová atď.). Okrem liekov je dôležité dodržiavať aj správne návyky starostlivosti o pleť, ako je jemné čistenie pleti dvakrát denne, vyhýbanie sa vyberaniu alebo vytláčaniu akné a používanie nekomedogénnych produktov starostlivosti o pleť (neupchávajúce póry). V niektorých prípadoch môže byť akné ťažké a trvalé a môže vyžadovať intenzívnejšiu liečbu, ako je laserová terapia alebo chemický peeling [2].

Hlavnou príčinou akné sú hormonálne zmeny, stres, genetika a návyky starostlivosti o pleť. Epidemiologické a observačné štúdie a experimentálne dôkazy naznačujú súvislosť medzi stravou a akné. Tieto dôkazy doposiaľ nepreukázali, že strava spôsobuje akné, ale môže ho zhoršovať alebo do určitej miery ovplyvňovať [3].

Potraviny, ktoré majú vysoký glykemický index (t. j. bezrozmerná veličina, ktorá udáva mieru využitia glukózy v tele z určitej potraviny), zvýšia hladinu cukru a inzulínu v krvi, a tým je predpoklad, že dôjde k zvýšeniu produkcie kožného mazu a tvorbe zápalu pokožky, ktorý prispieva k vzniku akné. Medzi tieto potraviny môžeme zaradiť aj priemyselne spracované (rafinované) sacharidy, ako je cukor (nachádzajúci sa v čokoláde) a biely chlieb [4].

O vzťahu medzi akné a čokoládou sa už roky vedú diskusie. Zatiaľ čo niektorí ľudia sa domnievajú, že konzumácia čokolády môže spôsobiť akné, vedecké dôkazy na túto tému sú zmiešané. Jedny nenašli žiadnu významnú súvislosť medzi konzumáciou čokolády a akné. Avšak niektorí uvádzajú, že pokiaľ je čokoláda konzumovaná v bežnom množstve po dobu 4 týždňu, zhoršuje akné u mužov s aknóznou pleťou, čo môže byť potenciálne spôsobené prítomnosťou nasýtených mastných kyselín [5].

Ďalšia štúdia ukázala zhoršenie akné konzumáciou čokoládových tyčiniek (obsahovali mlieko, cukor a trans-mastné kyseliny) [6]. Súčasťou sladkosti častokrát bývajú umelé arómy a konzervačné látky, ktoré môžu prispievať k zhoršeniu a vzniku akné.

Alkohol zvyšuje hladinu testosterónu (čo môže spôsobiť určitú nerovnováhu v hladinách hormónov) a znižuje imunitu (čo umožňuje rast baktérií a vedie k nerovnováhe kožnej mikroflóry), a tým aj k možnosti zhoršenia akné [6].

Čaj, káva. Zatiaľ neexistujú žiadne klinické dôkazy o tom, že by výrobky obsahujúce kávu alebo kofeín spôsobovali alebo zhoršovali akné. Neexistujú epidemiologické štúdie o zhoršení akné v súvislosti s konzumáciou čaju (bez cukru a mlieka). Naopak, existujú určité dôkazy, že niektoré látky (polyfenoly) obsiahnuté v zelenom čaji môžu byť prospešné pri znižovaní produkcie kožného mazu a zároveň vykazujú určité antimikrobiálne vlastnosti, a teda sú potenciálne prospešné pri akné [6].

Mliečne výrobky obsahujú hormóny a iné bioaktívne látky, ktoré môžu prispievať k zhoršovaniu akné. Diskutuje sa aj o obsahu tuku v týchto výrobkoch, čo však čiastočne vylúčili štúdie, ktoré sledovali pacientov konzumujúcich nízkotučné mlieko [7].

Trans-mastné kyseliny preukázateľne zhoršujú priebeh akné. Taktiež ako nevyvážená strava s nízkym obsahom antioxidantov a určitých vitamínov a minerálov ako je vitamín A, vitamín E a zinok [8].

Celkovo sa však odporúča, ak máte sklony k akné alebo iným kožným problémom, celkovo dodržiavať zdravú výživu a primeranú starostlivosť o pleť.

Pro Zeptej se vědce odpovídala Miška

Mgr. Michaela Sklenárová, Farmakologický ústav, 1. lékařská fakulta Univerzity Karlovy

Odbornou revizi poskytl RNDr. Adam Obr, Ph.D., Ústav hematologie a krevní transfuze

Odpověď editovali Luděk Vašta a Matúš Jurkovič

[1] https://doi.org/10.1503/cmaj.090374

[2] https://www.aafp.org/pubs/afp/issues/2019/1015/p475.html

[3] https://doi.org/10.1016/j.jand.2012.11.016

[4] https://doi.org/10.1016/j.jdin.2022.02.012

[5] https://doi.org/10.1111/ijd.13188

[6] https://doi.org/10.1111/jdv.14998

[7] https://doi.org/10.1111/ijd.15862

[8] https://doi.org/10.1111/ijd.15390

Projekt Zeptej se vědce propojuje vědeckou a nevědeckou veřejnost. Máte-li na vědce nějaký dotaz, zeptejte se nás na webu nebo sociálních sítích Facebook, Twitter, Instagram či Bluesky. Líbí se vám naše příspěvky? Budeme rádi, když podpoříte naši činnost: darujme.cz/projekt/1209422