Článek
Dotaz
Pijí ryby? Pociťují žízeň a normálně se „napijí“? Nebo jimi voda „proudí“?
Minutová odpověď
- Ano.
- Kromě přijímání tekutin skrz ústní otvor mohou přijímat vodu i žábrami nebo kůží.
- U mořských a sladkovodních ryb je situace odlišná.
Odpověď
Či ryby skutočne pijú, záleží na definícii „pitia“. Ak pod ním myslíme akékoľvek prijímanie tekutín z vonkajšieho prostredia za účelom doplnenia tekutín vo vlastnom tele, potom bude odpoveď zrejme áno. Je ale nutné podotknúť, že okrem nám (ľuďom) blízkeho prijímania tekutín cez ústny otvor, ryby môžu prijímať tekutiny aj žiabrami alebo kožou.
Ryby sú najúspešnejšou skupinou stavovcov (česky „obratlovců“), minimálne čo sa týka ich druhovej diverzity. Obývajú najrôznejšie typy vodného prostredia, ktoré sa ale líšia koncentráciou rozpustených látok, predovšetkým solí.
Telá sladkovodných rýb sú typicky „slanšie“ (sú tzv. hypertonické) než ich okolie, zatiaľ čo telá morských rýb (ak nepočítame napr. paryby, ktoré sú mierne „slanšie“ než morská voda) typicky vykazujú menšiu koncentráciu osmoticky aktívnych látok než ich okolie (sú tzv. hypotonické).
Morské ryby tak nepretržite strácajú vodu v dôsledku osmózy a musia ju neustále aktívne doplňovať. Sladkovodné ryby sú v úplne opačnej situácii – sú dostatočne zavodnené a aktívne nepijú vôbec alebo minimálne. Naopak sa musia brániť nadmernému prenikaniu vody do buniek.
A čo ryby obývajúce počas života oba typy vodného prostredia (napr. úhor alebo losos)? V hospodárení s vodou im pomáhajú niektoré adaptácie, vrátane zmien v hormonálnom vyladení medzi sladkovodným a morským prostredím alebo určité typy správania (napr. úhor v morskom prostredí intenzívne pije morskú vodu, zatiaľ čo sa toto správanie vytráca v sladkovodnom prostredí).
Pod pojmom smäd (česky „žízeň“) spravidla rozumieme pocit vyvolaný nedostatkom tekutín v tele, ktorý nás nabáda napiť sa. Pocit smädu je riadený hypotalamom (časť medzimozgu) a je vyvolaný zvyšujúcou sa koncentráciou osmoticky aktívnych látok, napr. sodíka, v krvnej plazme. Väčšina rýb žije trvalo vo vodnom prostredí, kde sú vodou doslovne obkolesené, a preto pravdepodobne nepociťujú smäd vo forme blízkej nám suchozemcom.
Výnimkou môžu byť skupiny, ktoré trávia časť svojho života mimo vodné prostredie, ako bahníky. Ak by strávili na súši dostatok času, teoreticky by mohli byť donútení znovu navštíviť vodné prostredie práve z dôvodu úmyselného doplnenia tekutín.
Za Zeptej se vědce odpovedal Peter
RNDr. Peter Mikula, PhD, Ústav biologie obratlovců, AV ČR, Brno
K ďalšiemu čítaniu
- https://theconversation.com/curious-kids-when-fish-get-thirsty-do-they-drink-sea-water-122761
- https://www.prirodovedci.cz/zeptejte-se-prirodovedcu/292
- https://www.mcgill.ca/oss/article/you-asked/do-fish-drink
- Baldisserotto, B., Romero, J. M. M., & Kapoor, B. G. (eds) (2007) Fish Osmoregulation. Science Publishers, Enfield.
- Fitzsimons, J. T. (1976). The physiological basis of thirst. Kidney International, 10, 3-11.
- Greenwell, M. G., Sherrill, J., & Clayton, L. A. (2003). Osmoregulation in fish: mechanisms and clinical implications. Veterinary Clinics: Exotic Animal Practice, 6, 169-189.
- Ramsay, D. J., & Booth, D. (Eds.). (2012). Thirst: physiological and psychological aspects. Springer, London.
Zeptej se vědce
Projekt Zeptej se vědce se snaží zprostředkovat kontakt mezi vědeckou a nevědeckou veřejností. Máte-li na vědce nějaký dotaz, zeptejte se nás na Facebooku, Twitteru nebo Instagramu. Podpořit nás můžete na donio.cz/podpor-zeptej-se-vedce.
