Článek
„Chcem tak veľa?!“ revala v kaviarni, hypnotizujúc ma pohľadom. Čakala, že jej začnem prikyvovať ako oslík prestri sa. Mojou jedinou výhodou bolo, že sa dievča nenaučila čítať myšlienky. Inak by ma určite zabila pohľadom.
„Hej, chceš!“ pomyslela som si. Už hodinu som počúvala jej monológ, v ktorom opisovala, čo všetko by mala robiť jej milovaná polovička. Tu je krátky výcuc z nekončiaceho sa zoznamu:
- romantické správy
- nečakané prekvapenia (šperky, kvety, večere). Tá večera je však vec ošemetná, pretože Zdena sústavne diétuje a hocičo len tak nedá do huby
- trávenie spoločného času (od návštevy jej rodičov, až po spoločné chodenie na kurz ikebany)
- pomáhanie v domácnosti (umývanie dlážok, varenie z jej obľúbenej vegánskej kuchárky), žehlenie
A ďalej si domyslite všetko, čo robila hviezda filmu „Ako prísť o chlapa za desať dní.“ Zdena bola s Janom desať rokov. Alebo teda skôr on s ňou. Nechápem ho. Buď mu chýba pud sebazáchovy, alebo ju má naozaj rád. Svojským spôsobom.
Jednoduchý ako čínska hračka
Teraz vám priblížim Jana. Neviem, ja by som ho brala. Jednoduchý robotník, ktorý si rád pozrie futbal, žene urobil za domom fasa altánok, nepije, hrá dedinský futbal a miluje ich jediného syna. Knihy nečíta. Myslím, že prelistuje akciové letáky. SMS neznáša písať. Radšej zavolá, aby tej svojej doniesol to, čo chce. Kupuje jej zeleninu, vždy ju prekvapí avokádom alebo mangom v akcii, je to jeho spôsob, ako jej povedať, že ju má naozaj rád.
Ale Zdena chce viac. Keď sme sa lúčili, v hlave mi znela len jedna veta:
„Žena po svadbe dúfa, že zmení muža. A muž? Ten dúfa, že sa žena vôbec nezmení.“
Držte sa. Vaša Lujzička.
