Článek
Vraj to je náhoda. Že film Černák vyšiel práve v dobe, keď má možnosť Mikuláš Černák, sériový vrah, po 25 rokov vo väzení dostať sa na slobodu. Pretože už si odsedel dosť. A ľudia sa (vraj) menia. Dokáže sa zmeniť aj sériový vrah, ktorý sa na Slovensku bohužiaľ stáva uznávanou celebritou? Bože, ochraňuj nás! Necháme po ulici behať viacnásobného vraha?
Veď je to len film. Ty to až príliš prežívaš!
Aj to bola reakcia môjho okolia, keď som sa zámerne odmietla pozvánku do kina na film Černák. Za prvé jednotku Miki som nevidela. Za druhé nebudem podporovať ódu na sériového vraha, ktorý dokonca dostal možnosť odkonzultovať dej s hercom Ondríkom. Ten sa v jednom rozhovore vyjadril, že oveľa menší problém mal so stvárnením Černáka, než s dnešnou vládou. Z tej mu je zle. Sériový vrah? Zbytočne z neho robíme drámu. Veď sa stáva, že človek trafí vedľa. Čo na tom, keď sa vedľa (v tomto prípade spácha vraždu), hneď niekoľkokrát. Žiaden skrat. Premyslená chladnokrvnosť.
Prečo netočia film o príbuzných obetí? O tom, čo prežívajú, prežívali a čo to pre nich bude znamenať, keď vraha prepustia na slobodu?
Mne to nepripadá vtipné, ani správne. Spomenula som si na Overtonove okná. To, čo sa zdá neprijateľné a zvrátené, sa postupne normalizuje do „znesiteľnej“ podoby. Možno ste zachytili, že podľa niektorých „odborníkov“ ani pedofili nie sú devianti, ale sú to len nepochopení priatelia detí. Skús niekde povedať iný názor, hneď budeš označený za nejakého fóba a pračloveka, ktorý neopustil jaskyňu. Ja som možno jaskyňu neopustila, ale mnohí sa tam vraciame.
Stále však verím, že TOTO vrahovi neprejde. Pretože na jeho rukách je krv. Ja si nemyslím, že ľudia sa menia. Len sa stávajú sami sebou. A ja mám z toho, že z takýchto ľudí robíme celebrity, skutočne strach.
