Článek
V Marte sa niečo zlomilo tesne po šesťdesiatke. Dovtedy bola typická žienka domáca. Z práce sa ponáhľala nakúpiť, vláčila mužovi v trenkách a tielku pivo, okopávala záhradku, varila, prala a svoju frustráciu si zajedala veterníkmi pri pozeraní telenoviel.
Pridáme lieky na tlak
Pri jednej preventívnej prehliadke jej lekárka predpísala lieky na tlak. Dovtedy brala „len“ lieky na cholesterol a štítnu žľazu. Lekárka sa nad tým nepozastavovala. Vraj to je prirodzená súčasť starnutia a liekom sa nedá vyhnúť. Marta mala nadváhu. „Prišla som domov, pozrela som sa na seba do zrkadla a povedala som, že sa môžem vys*ať na takýto život.“ A už to išlo. Zmenila stravu, ukázala mužovi, ktorý jej tvrdil, že to nedá, zdvihnutý prostredník a začala športovať. Keď zhodila tridsať kíl, dala si odmenu. Tetovanie. Trvalú vymenila za modernejší účes, naposledy som ju videla s ružovou farbou na hlave. A pánečku, ide jej to. S vonkajšími zmenami prišli aj tie vnútorné. Alebo sa najskôr zmenila vnútorne? To vie asi len ona sama.
S manželom si tiež narobila poriadok. „Každý má v dome svoju izbu, ja si varím sama. On tvrdil, že sa zdravá strava nedá žrať, tak si objednáva donášku. Perie si sám, po pár nezdaroch mu to už celkom ide. Minule mi povedal, že mám umyť okná. Ja cez ne vidím, keď mu to vadí, môže si ich umyť sám,“ smeje sa. Jej životná filozofia sa samozrejme stretla aj s odporom. Najviac ju kritizujú ženy, ktoré na niečo také nikdy nenájdu odvahu. A trápia sa kvôli emocionálnej záťaži, o ktorej si môžete viac prečítať TU.
A Marta si život užíva. Chodí na túry, našla si priateľky, medituje, robí to, čo ju baví. Na zmenu totiž nie je nikdy neskoro.
Vaša Lujzička.
