Článek
Začalo to telefonátom od mamy. Priznala som sa jej, že každý pondelok pred začatím práce ma bolí žalúdok. „To je dobre, moja, aspoň budeš menej jesť!“ snažila sa ma upokojiť. Vôbec to nie je pravda! Keď mám nervy, natlačím do seba oveľa viac. Ešte mi susedka poslala ďalší koláčik. Vyzerá dokonale a tvrdí, že tým, že pečie, nechutí jej jesť koláče, pretože sa nasýti vône. Žeby to bola cesta ako schudnúť?
Mama nie je kamoška. Povedala mi, nech neknučím, čo všetko ona v mojom veku musela zvládnuť a že žiadna práca nie je jednoduchá. Mám byť rada, že mám istotu, podnikanie je dnes len pre šialencov a mám myslieť na dôchodok. Dôchodok? Preboha, veď mám 45! Ešte kľudne môžem prdieť do stoličky ďalších 40 rokov. Tak som sa postavila na zadné. A to bola chyba!
Lacno a bez papiera!
Moja biedna fantázia začala pracovať na plné obrátky. Už som sa videla ako víťazka televíznej šou o varení. Na prvom mieste: Lujza! Určite táto správa obletí celú rodnú dedinu. To budú kukať! Ja so slzami v očiach rozpoviem skromne o svojej životnej ceste do Brna, o tom, ako mi Jaro z 5.B strčil hlavu do záchoda a ja som mu to vrátila. Nech všetci vedia, že viem bojovať s problémami! Že sa nevzdám! Bojovníčka za ľudské práva! Levica!
Ale naspäť k túžbe podnikať. Začala som si robiť Facebookovú stránku, niečo na štýl: Sladkostičky u Lujzičky. Aby som pritiahla lakomých klientov, vytvorila som si silné motto, ktoré sa nedá len tak ľahko prešťať: Lacno a bez papiera! Ľudská závisť však nepozná medze. Hneď mi tam hejteri začali písať komentáre, že sa to tak nemá, že bez papiera je robota na čierno a podobne. Jasné, že to viem, robím predsa účtovníčku, kde je pod drobnohľadom každá rolka papiera! Ale čo je hlavné, začali ma sledovať: Takto sa to robí, kamoši!
Ide sa piecť!
Včera večer som slintala nad Instagramovými profilmi rôznych foodblogerov. Zjedla som popritom 5 horaliek, čo si nosím ako železné zásoby zo Slovenska. Chcela som čo najskôr piecť a dostať sa tak na piedestál. Síce susedka vravela, že mám začať bábovkou, nejakým piškótom, ale na to ja nemám čas. Vygooglila som si recept na makrónky. Chutňučké, pastelové s geniálnym krémom, tie sú teraz IN. A oni boli alfou aj omegou môjho biznis plánu.
Netušila som, že to bude také drahé. Keď som videla, koľko stoja suroviny, musela som to predýchať. Taká obyčajná olejová bábovka by ma vyšla lacnejšie. Nevadí! Mne sa tá investícia do surovín určite čoskoro vráti! Zapla som si YouTube tutoriál, začala som piecť, zakydala som celú kuchyňu, mandľovú múku som mala v obočí. Niečo som robila zle! Cesto sa pekne nelesklo a keď som tú gebuzínu vyliala na plech, tak sa spojila do jednej neidentifikovateľnej masy.
V žalúdku je tma! Povedala som si, že vari hrozný výzor zachráni jedinečná chuť. Ani chuťou moje makrónky neočarili. Keď som ich začala jesť, cesto sa mi lepilo na podnebie, mala som dojem, že mi čoskoro vyťahá všetky plomby. No náplne som sa radšej nepúšťala. Ešte ma čakala jedna výzva. Upratať ten binec v kuchyni.
A taký pekný večer to mohol byť!
Lujzička.
