Článek
Viem, že svojimi peniazmi nechtiac neprispejem nejakému pseudopodnikateľovi na novú Audinu. Je dosť informácií o tom, kde v skutočnosti končia mnohé zbierky na pomoc tým najbezprannejším. Pred pár dňami som na Facebookovej stránke neziskovky Viac než šperk videla status, ktorý mi odpovedal na jednu otázku. Kládli mi ju mnohí a ja som na ňu nevedela odpovedať. „Prečo v krajinách tretieho sveta, kde toľkí zomierajú od hladu, majú toľko detí? Nebolo by logickejšie, keby obmedzili pôrodnosť, keď nemajú čo jesť?“ To je logika mnohých Európanov. Napríklad v Keni majú ľudia viac detí z rôznych dôvodov. Jedným je určite vysoká detská úmrtnosť, nie všetci sa dožijú dospelosti.
Sú pre nich nádejou na prežitie
Druhým dôvodom je, že seniori nemajú dôchodok. Zatiaľ čo my nadávame na nízke penzie, oni nemajú nič:
„Vedeli ste, že seniori tu nemajú žiaden dôchodok? Vo veku, keď už nevládzu pracovať sú plne odkazaní na ich deti vo všetkom, a to doslova. Jedlo, mydlo, odev a hlavne drahá zdravotná starostlivosť a lieky - tie si tu ľudia hradia na 100% tiež. A v tomto všetkom sú seniori odkázaní na ich deti, ktoré samé bojujú o prežitie,“ píše Miroslava Suballayová, zakladateľka neziskovky vo svojom statuse.
„Napríklad žena, ktorá porodila 5 detí, má v starobe len 2 deti. 3 zomreli a z dvoch žijúcich synov je jeden slepý a druhý chudobný. Je to konkrétny prípad ženy, ktorej pomáhame. Ak by mala 2 deti, tak dnes by bola sama. S najväčšou pravdepodobnosťou by zomrela na podvýživu, či zápal pľúc,“ odpovedá autorka projektu Viac než šperk v komentári. Podľa jej slov takýmto ľuďom pomáhajú susedia či komunita, čo však často nestačí ani na jedno poriadne jedlo denne.
Takéto príbehy ma vždy prefackajú. Vďaka nich si uvedomím, že sa fakt nemám na čo sťažovať. Spomenula som si na citát: „Dovtedy som sa sťažovala na to, že nemám nové topánky, kým som nestretla človeka, ktorý nemal nohy.“
Zdroj: viac než šperk
