Jsou nějaká zdravotní rizika darování krve nebo krevní plasmy? Nevysiluje se tím zbytečně tělo?

Nezávislá skupina vědkyň a vědců z českých i zahraničních výzkumných institucí odpovídá na vaše dotazy. Některé odpovědi pak sdílí i na sociálních sítích Facebook, Twitter, Instagram, Threads a zde na Médiu.

Pri darovaní krvi sa štandardne používa sterilné vybavenie, ktoré prakticky vylučuje prenos bakteriálnych alebo vírusových ochorení. Štúdie zdravotných rizík pri darovaní krvi sa preto zaoberajú predovšetkým okamžitými a krátkodobými rizikami spôsobenými úbytkom krvi a použitím ihly.

Ide predovšetkým o mdloby a zranenia (napr. modriny) spôsobené ihlou pri odbere krvi [1–3]. Tieto riziká sa týkajú častejšie prvodarcov: holandská štúdia napríklad uvádza 3,5–3,9 % omdletí u prvodarcov, ale iba 0,2–0,6 % pri opakovaných darcoch [1].

Tieto riziká sú zároveň vyššie skôr u mladších ľudí a ľudí s menším objemom krvi, čiže predovšetkým u nižších a štíhlejších ľudí [1–3]. Príjem dostatku tekutín (pol litra vody) a malé množstvo jedla pred darovaním môže riziko omdletia ďalej znížiť [4].

Špecifické sú príznaky pri darovaní krvných zložiek, pri ktorých sa do tela darcov dostáva protizrážanlivá látka, citrát, ktorý krátkodobo narušuje rovnováhu minerálov (vápnika, draslíka a sodíka) v krvi. To spôsobuje u 80 % darcov krátkodobú malátnosť, mravčenie, únavu alebo zimomriavky [5]. Dlhodobé problémy, ako napríklad rednutie kostí, však citrát podľa dostupnej literatúry nespôsobuje [6].

Darovanie krvi tiež spôsobuje nedostatok železa v krvi, a to najčastejšie pri menštruujúcich ženách a mladých ľuďoch. Nedostatok železa môže, ale nemusí byť spojený s anémiou (nízkou hladinou hemoglobínu). Množstvo hemoglobínu v krvi sa meria pred darovaním krvi a ľudia, ktorým darovanie krvi spôsobuje anémiu, tak krv darovať dočasne nemôžu [7].

Darovanie krvi však spôsobuje pri 20–40 % pravidelných darcov aj nedostatok železa bez anémie, ktorý sa dá zistiť meraním iného krvného proteínu viažuceho železo, ferritínu. Hladina tohto proteínu sa pred darovaním momentálne nezisťuje [7]. Vplyv nedostatku železa bez anémie na zdravie doposiaľ nebol hlbšie preskúmaný. Čiastočné výsledky naznačujú, že môže spôsobovať zvýšenú únavu a syndróm nepokojných nôh [8].

Predbežné výsledky tiež naznačujú, že tieto symptómy sú menej časté pri darcoch užívajúcich železo vo forme výživových doplnkov [7]. Napríklad americký Národný inštitút pre zdravia (NIH) odporúča jednorazové užitie 18–27 mg železa vo forme výživového doplnku pred darovaním krvi [9].

V konečnom dôsledku, aj keď sa telo po darovaní krvi môže krátkodobo alebo mierne vysíliť, darovaná krv zachraňuje ľudí v ohrození života, a preto by som osobne takéto vysílenie určite nepovažoval za zbytočné, ale naopak, spoločensky prínosné.

Pro Zeptej se vědce odpovídal Samuel

Samuel Pažický, Ph.D., School of Biological Sciences, Nanyang Technological University

Odbornou recenzi poskytl: Mgr. Jakub Tomek, DPhil, University of Oxford & UC Davis

[1] https://doi.org/10.2450/2013.0262-12

[2] https://doi.org/10.1111/j.1537-2995.2009.02397.x

[3] https://doi.org/10.1111/j.1537-2995.2011.03432.x

[4] https://www.uptodate.com/contents/blood-donation-and-transfusion-beyond-the-basics?search=blood%20donation&topicRef=15874&source=see_link

[5] https://doi.org/10.1016/j.blre.2011.09.003

[6] https://doi.org/10.1016/j.bonr.2018.100188

[7] https://doi.org/10.1111/j.1537-2995.2010.02865.x

[8] https://doi.org/10.18773/austprescr.2021.052

[9] https://clinicalcenter.nih.gov/blooddonor/iron.html

Projekt Zeptej se vědce se snaží zprostředkovat kontakt mezi vědeckou a nevědeckou veřejností. Máte-li na vědce nějaký dotaz, zeptejte se nás na Facebooku, Twitteru nebo Instagramu. Líbí se vám naše příspěvky? Podpořit nás můžete na https://donio.cz/naucme-vedce-vypravet