Článek
Nezávislá skupina vědkyň a vědců z českých i zahraničních výzkumných institucí odpovídá na vaše dotazy. Některé odpovědi pak sdílí i na sociálních sítích Facebook, Twitter, Instagram, Threads a zde na Médiu.
Dotaz
Nevíte, kde jsou letos (2023) všichni havrani? Vždy jsou u nás na polích stovky kusů, a letos jsem ještě neviděl ani jednoho. Změna klimatu? Nebo válka na Ukrajině?
Minutová odpověď
- Havrany zimujúce „u nás“ sú tvorené hlavne jedincami zo severnej a severovýchodnej Európy.
- Za „zmiznutím“ havranov môžu byť zodpovedné veľkoškálové (napr. všeobecný úbytok havranov, teplé zimy) i lokálne faktory.
- Bez ďalších podrobností je ale nemožné túto otázku spoľahlivo zodpovedať.
Odpověď
Havrany patria medzi krkavcovité vtáky. Okrem nich k nim radíme (ako už názov skupiny napovedá) napríklad krkavce, sojky či straky. Sú to nesmierne chytré, zvedavé, hravé a spoločensky založené tvory, schopné imitovať nevšedné zvuky zo svojho okolia (vrátane ľudskej reči), smútiť nad smrťou svojich blízkych, či podobne ako primáty, používať protonástroje (napr. slávny prípad novokaledónskych vrán používajúcich vetvičky k vyťahovaniu lariev hmyzu z práchnivého dreva) [1].
Havrany všeobecne ubúdajú
Kam sa podeli havrany z vášho okolia? Bez podrobnejších informácií je nemožné na túto otázku spoľahlivo odpovedať. Môže sa totižto jednať o kombináciu veľkoškálových či globálnych príčin, ako aj lokálnych faktorov.
Havrany všeobecne ubúdajú. V Európe sú havrany radené medzi zraniteľné druhy [2]. Veľkosť celoeurópskej hniezdnej populácie sa síce odhaduje na pomerne uspokojivých 5 až 10 miliónov hniezdnych párov (z toho asi len 4 tisíc párov na území ČR a až 16 tisíc párov v SR), za posledných 20 rokov z nej ale ubudlo 16 % (krajiny EU28) až 33 % (celá Európa) jedincov.
Príčiny populačného poklesu havranov zahrňujú hlavne zmeny v hospodárení v ich prirodzenom prostredí, otvorenej (poľnohospodárskej) krajine, používanie pesticídov a morenie semien jedovatými látkami, a priame prenasledovanie človekom (odstrel dospelých jedincov a úmyselné ničenie hniezd) [2].
Zimujúce havrany nie sú „našinci“
Havrany sú ťažné (migrujúce) vtáky. Jedince zimujúce v stredoeurópskom priestore teda nie sú „našinci“ (tí na zimu odtiahli do západnej a juhozápadnej Európy), ale hostia zo severnej a severovýchodnej Európy (hlavne Poľska, Bieloruska, Ukrajiny či Ruska).
Tohtoročná zima bola veľmi mierna (dokonca asi o niečo teplejšia než už aj tak teplé zimy v posledných rokoch [3, 4]). Časť severských jedincov preto mohla ostať zimovať ďalej na severe a k nám vôbec nepriletela [5]. V prípade efektu vojny na Ukrajine by som naopak tipoval nárast počtu havranov zimujúcich v strednej Európe, ak by ich z východoeurópskych zimovísk vyhnala, žiaľ, stále neutíchajúca vojnová vrava.
Vhodnejšie zimovisko?
Je tiež možné, že zimujúce havrany narazili pri potulkách českou krajinou na vhodnejšie zimovisko (kľudne len „čo by kameňom dohodil“ od vami sledovaných lokalít; výber konkrétnej lokality môže byť otázka náhody) alebo na poliach vo vašom okolí došlo k zmene prostredia nevhodnej pre život havranov (napr. už vyššie zmienené použitie pesticídov alebo morených osív).
Pôsobeniu lokálnych faktorov nahrávajú aj výsledky nedávneho zimného sčítania vtákov na kŕmidlách v Českej republike (tzv. Ptačí hodinka) – pozorovatelia nahlásili dokonca o niečo viac havranov než v predchádzajúcom roku [6].
Pro Zeptej se vědce odpovídal Peter
RNDr. Peter Mikula, Ph.D., Ústav biologie obratlovců AV ČR a University of California, Los Angeles
Odbornou revizi poskytl Mgr. Jindřich Sedláček, Ústav organické chemie a biochemie AV ČR (recenzent je amatérský ornitolog)
Odpověď editovali Luděk Vašta a Samuel Pažický, School of Biological Sciences, NTU Singapore.
Zdroje
[1] https://en.wikipedia.org/wiki/Corvidae
[2] https://www.iucnredlist.org/species/22705983/166339000
[3] https://www.cpc.ncep.noaa.gov/products/CFSv2/htmls/euT2me3Mon.html
[4] https://faktaoklimatu.cz/infografiky/teplota-cr-mesice
[5] https://www.researchgate.net/publication/236735327_Long-term_population_trends_of_Corvids_wintering_in_urban_parks_in_Central_Poland[PM1]
[6] https://ptacihodinka.birdlife.cz/vysledky-tabulka/?period=ALL&place=ALL#/
Ptačí hodinka
Tento víkend (10.–12. ledna 2025) má každý možnost se zapojit do sčítání ptáků. Není to nic těžkého a stačí na to jen hodinka času. Podrobnosti a návod jsou na https://ptacihodinka.birdlife.cz/.
Anketa
Zeptej se vědce
Projekt Zeptej se vědce se snaží zprostředkovat kontakt mezi vědeckou a nevědeckou veřejností. Máte-li na vědce nějaký dotaz, zeptejte se nás na Facebooku, Twitteru nebo Instagramu. Líbí se vám naše příspěvky? Budeme rádi, když podpoříte naši činnost: darujme.cz/projekt/1209422
