Článek
„To je slabota. Ukáž poriadny prúd vody,“ čítam komentár pod videom, ktoré ukazuje, ako začína stúpať hladina rieky v Opave.
„Chce to domy, chce to topiacich ľudí, takto nikoho nezaujmeš,“ píše ďalší intelektuál.
„Ako im závidím, nemusia ísť do školy. Život nie je spravodlivý,“ sťažuje sa maturantka, ktorá si nevidí na koniec nosa. Keby videla, dala by si dva a dva dokopy. Deň „voľna“ bude vykúpený tvrdou drinou, snahou o záchranu majetku, neistotou, strachom, ktorý sa bude prelínať s existenčnými problémami.
Aj na Slovensku sa istý politik vyjadril, že by mohol požičať do zaplavených oblastí psa. Treba ho venčiť, kto sa na to podujme?
Nechápte ma zle. Milujem humor, viem si ho robiť aj zo seba, zo svojho výzoru, z postavičky, ktorá skôr než presýpacie hodiny pripomína sud kapusty, no tiež mám svoje hranice.
Ono ťa ten smiech jedného dňa prejde!
Pochybujem, že autori takýchto intelektuálnych komentárov zavítajú na tento portál. Asi nečítajú nič iné ako návody, ako byť úspešný na Instagrame. No predsa len, trošku sebakritiky by nezaškodilo. Dám ruku do ohňa, že keby sa ocitli na miestach ľudí, ktorým odplavilo dom, určite by sa nešli popukať od smiechu a prešla by ich chuť na akékoľvek žarty.
Veď to najdôležitejšie v každej situácii je to hlavné. – Ostať človekom.
Vaša Lujzička.
