Článek
Dotaz
Proč a jak vzniká tzv. husí kůže na našem těle?
Minutová odpověď
- Zimomriavky vznikajú ako reakcia na chlad či intenzívne pocity.
- Môžu za ne kontrakcie malých svalov, čo sa nachádzajú vo vlasových folikuloch.
- Zdieľame ich s mnohými živočíchmi, dikobrazy týmto spôsobom vztyčujú ostne v ohrození napríklad.
- Je možné, že o ne v priebehu storočí prídeme, keďže ide o „pozostatok evolúcie“.
Odpověď
Zimomriavky (husia koža, prípadne piloerekcia) sa objavujú, keď zažívame intenzívne emócie, ako je eufória, sexuálne vzrušenie, ale aj strach či znechutenie. Husia koža nám naskočí, aj keď počujeme krásnu hudbu [1], ale napríklad aj pri nepríjemnom škrabaní nechtami po tabuli [2] a veľmi typicky sa zimomriavky objavia, keď pociťujeme chlad [3].
Husia koža vzniká vďaka kontrakcii drobných svalov, nazývaných arrector pili muscles, ktoré sa nachádzajú vo vlasových folikuloch [4]. Tie, keď sa stiahnu, spôsobia vztýčenie chlpu a tým dôjde k vytvoreniu jednotlivých zimomriavok. Ide o reflex, ktorý neovládame svojou vôľou a je súčasťou „bojuj alebo uteč“ reakcií [5]. Zaujímavé je, že niektorí ľudia si dokážu vedome navodiť zimomriavky [6]. Táto vlastnosť sa ale zdá, že je vrodená a nedá sa naučiť.
Ide o fyziologickú reakciu nášho tela a tento reflex zdieľame s mnohými živočíchmi, ako sú opice, hlodavce [7], mačky či dikobrazy, ktoré vďaka nemu dokážu zdvihnúť svoje ostne, keď sa cítia v ohrození. Zvieratá vytvorením husej kože opticky zväčšia svoje telo a tým zastrašujú predátorov. Zimomriavky chránia aj pred chladom, pretože takto regulujú množstvo vzduchu v srsti a jej izolačné vlastnosti [8].
Husia koža v dôsledku príjemných dotykov, dychberúcej hudby, pri pozeraní hororu alebo naopak, keď pociťujeme mrazenie v dôsledku zlých správ, je známa snáď každému. Menej známe je, že husia koža môže byť prítomná aj ako symptóm niektorých ochorení, ako je epilepsia [9, 10]. Taktiež sa typicky objavujú pri detoxe od opiátov [11].
Je možné, že existencia zimomriavok u ľudí patrí do „pozostatkov evolúcie“, kam zaraďujeme aj napríklad zuby múdrosti a predpokladá sa, že postupne vymizne v priebehu niekoľkých storočí.
Za Zeptej se vědce vypracovala Zuzana
RNDr. Zuzana Paračková, PhD, Ústav imunologie, Fakultní nemocnice v Motole a 2. LF UK
Zdroje
- https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0301051111000093?via%3Dihub
- https://www.jneurosci.org/content/32/41/14184
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26330029/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29261946/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32679029/
- https://peerj.com/articles/5292/
- https://www.jstage.jst.go.jp/article/expanim/48/3/48_3_209/_article
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26330029/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23883371/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23883371/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22329304/
Anketa
Zeptej se vědce
Projekt Zeptej se vědce se snaží zprostředkovat kontakt mezi vědeckou a nevědeckou veřejností. Máte-li na vědce nějaký dotaz, zeptejte se nás na Facebooku, Twitteru nebo Instagramu. Podpořit nás můžete na donio.cz/podpor-zeptej-se-vedce.
