Mizí chřipka přes léto? Kde se schovává?

Na základe klinických a virologických dát o aktivite vírusu chrípky v Európe, zbieraných od roku 1996 sieťou referenčných laboratórií, združených pod hlavičkou európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC) [1], bola stanovená priemerná dĺžka chrípkovej sezóny na približne 15 týždňov, s dominantnými vlnami v zimnom období od októbra do apríla [2].

Medzi odborníkmi z radov lekárov, epidemiológov, či virológov prevláda, na základe dostupných faktov, neustále prehodnocovaný konsenzus, popisujúci tri hlavné faktory, vplývajúce na sezónnosť chrípky [3].

1. Životaschopnosť vírusu v daných klimatických podmienkach – jesennú a jarnú sezónu má chrípka radšej, najmä kvôli tomu, že kvapôčky v dychu, ktorými sa prenáša, majú vhodnejšie fyzikálne vlastnosti (veľkosť, viskozita) – v suchšom a chladnejšom (nie však zimnom mrazivom) vzduchu sa šíria jednoduchšie [3, 4].

2. To ide ruku v ruke aj s druhým významným faktorom, ktorým je sociálny rozmer [3, 4]. Má sa za to, že náš životný štýl, kedy sa radi združujeme v rôznych výčapných zariadeniach, častejšie sa presúvame MHD, jednoducho sme častejšie vo vyššej koncentrácii, tiež dopomáha tomu, aby medzi nami chrípka mohla jednoduchšie preskakovať. Len si stačí uvedomiť, s koľkými ľuďmi príde človek do kontaktu v takom decembri počas vianočných besiedok.

3. Posledným, ale nemenej dôležitým parametrom je imunita. Či už imunita jednotlivca alebo aj naša (lokálne) kolektívna. Časté zmeny teploty a vlhkosti vzduchu, napríklad už len počas rannej jazdy do práce – teplý dom, chladná ulica, teplo a vlhko počas jazdy MHD, chladná ulica a (je jedno aká) práca – dá našej sliznici zabrať. Vysušená výstelka je pomalšia a vírus, ktorý by sa normálne zastavil a bol vyplavený, má viac času sa zabývať (zabydlet) [3, 4].

Samozrejme, chrípku nedostávame len v jej optimálnej sezóne. Mizne teda medzi aprílom a októbrom? Dalo by sa povedať, že áno aj nie.

Áno preto, že vyššie spomenuté faktory, ktoré majú v letnom období odlišný charakter, výrazným spôsobom sťažujú šírenie vírusu. Môžeme sa teda nakaziť, ale nedochádza k epidémiám, zmizne teda z epidemického radaru.

Nie preto, že zatiaľ čo my v apríli schovávame kabáty do skrine a pomaličky pokukujeme po prvých otvorených záhradkách našich obľúbených pohostinstiev a vytesňujeme chrípku na perifériu, tá sa nevzdáva, neprijíma svoj európsky osud a pomaly otáča list, aby mohla písať novú kapitolu na južnej pologuli, kam sa znovu vďaka nášmu životnému štýlu pomerne jednoducho presunie.

Za Zeptej se vědce odpovedal Jakub

RNDr. Jakub Began, PhD, Université de Lausanne

[1] https://www.ecdc.europa.eu/en/about-us/partnerships-and-networks/disease-and-laboratory-networks/eisn

[2] https://bmcinfectdis.biomedcentral.com/articles/10.1186/1471-2334-7-141

[3] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8988196/

[4] https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev-virology-012420-022445?url_ver=Z39.88-2003&rfr_id=ori%3Arid%3Acrossref.org&rfr_dat=cr_pub++0pubmed

Projekt Zeptej se vědce se snaží zprostředkovat kontakt mezi vědeckou a nevědeckou veřejností. Máte-li na vědce nějaký dotaz, zeptejte se nás na Facebooku, Twitteru nebo Instagramu. Podpořit nás můžete na donio.cz/podpor-zeptej-se-vedce.