Analýza Maďarsko-Ruské spolupráce v kontextu ukrajinské války: Geopolitické a ekonomické dimenze

Táto správa, datovaná februárom 2025, predstavuje investigatívnu analýzu mnohostrannej spolupráce medzi Maďarskom pod vedením premiéra Viktora Orbána a Ruskou federáciou. Na pozadí rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, sa kroky a politiky Maďarska čoraz viac odchyľujú od jeho spojencov v EÚ a NATO. Tento vývoj vyvoláva vážne obavy týkajúce sa strategického smerovania Budapešti a potenciálneho narušenia západnej jednoty a bezpečnosti. Analýza chronologicky skúma geopolitické, ekonomické, spravodajské, vojenské a kybernetické rozmery tohto vzťahu, sledujúc jeho vývoj od obdobia predchádzajúceho invázii v roku 2022 až po súčasnosť. Nedávne zadržanie údajných maďarských agentov na Ukrajine 1 slúži ako výrazný súčasný príklad prehlbujúcich sa komplexností a rizík spojených s trajektóriou Budapešti. Správa sa tiež ponorí do historických a ideologických základov Orbánovej politiky, najmä naratívu „Trianonu“, a v závere zhodnotí nástroje, ktoré majú EÚ a NATO k dispozícii na riešenie takýchto výziev zo strany členského štátu.

Konzistentný model konania Maďarska naznačuje skôr premyslenú, dlhodobú stratégiu kultivovania osobitného vzťahu s Ruskom než izolované oportunistické kroky. Nejde len o osobnú náklonnosť premiéra Orbána k prezidentovi Putinovi, ale odráža to kalkulované geopolitické postavenie. Spolupráca, ako naznačujú dostupné informácie, začala už pred inváziou, pričom Orbánov meniaci sa pohľad na Rusko je možné sledovať od roku 2010, sprevádzaný pravidelnými stretnutiami na vysokej úrovni.3 Energetická závislosť 3 je dlhodobým faktorom a kybernetické útoky na maďarské inštitúcie tiež predchádzali rozsiahlej invázii.4 Táto kontinuita poukazuje na strategické, nielen taktické, zosúladenie.

Kroky Maďarska možno interpretovať aj ako pokus využiť svoje členstvo v EÚ a NATO na získanie ústupkov od Západu aj Ruska, čím sa stavia do pozície nevyhnutného, hoci problematického, aktéra. Maďarské vetá v rámci EÚ týkajúce sa pomoci Ukrajine a sankcií voči Rusku 5, často nasledované zabezpečením výnimiek alebo finančných prostriedkov pre Maďarsko, ilustrujú tento prístup. Naratív Maďarska ako „sprostredkovateľa“ 3 tiež zapadá do tohto modelu. Jeho jedinečné postavenie ako tranzitnej krajiny pre ruskú energiu a cieľa čínskych investícií 3 túto interpretáciu ďalej podporuje.

Narušenie dôvery spôsobené konaním Maďarska má hmatateľné dôsledky pre operačnú efektivitu a dôveryhodnosť EÚ aj NATO, čo môže potenciálne povzbudiť protivníkov. Obvinenia zo špionáže 1 a kybernetické kompromitácie 4 priamo ovplyvňujú bezpečnosť spojencov. Označenie Maďarska ako „Trójskeho koňa“ 8 alebo príčiny „fraktúry v zjednotenom fronte NATO“ 10 zdôrazňuje vážnosť situácie.

Niekoľko týždňov pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu uskutočnil premiér Viktor Orbán 1. februára 2022 významnú návštevu Moskvy, kde viedol rozsiahle rokovania s prezidentom Vladimirom Putinom. Toto niekoľkohodinové stretnutie bolo verejne prezentované ako snaha o zabezpečenie energetickej bezpečnosti Maďarska, najmä dodávok plynu, a diskusia o širšej európskej bezpečnostnej situácii v kontexte narastajúceho napätia. Oficiálny prepis z Kremľa potvrdil diskusie o bilaterálnej spolupráci v obchodnej, ekonomickej, energetickej, kultúrnej a humanitárnej oblasti, ako aj o aktuálnych otázkach európskej bezpečnosti. Prezident Putin poznamenal, že 55 % ropy a 80 % zemného plynu spotrebovaného v Maďarsku pochádza z Ruska a že Gazprom podpísal dve dlhodobé zmluvy na dodávky plynu až do roku 2036. Premiér Orbán zdôraznil význam týchto zmlúv, pričom uviedol, že Maďarsko nakupuje plyn za cenu päťkrát nižšiu ako je trhová cena v Európe. Bol tiež zdôraznený pokrok v projekte jadrovej elektrárne Paks II. Orbán svoju návštevu označil za „mierovú misiu“.11 Už začiatkom roka 2022 maďarskí predstavitelia, vrátane ministra zahraničných vecí Szijjártóa a premiéra Orbána, zdôrazňovali zraniteľnosť Maďarska voči konfliktu medzi Východom a Západom a potrebu vyhnúť sa „atmosfére studenej vojny“.12

Toto stretnutie sa uskutočnilo v kritickom období, keď západné spravodajské služby varovali pred blížiacou sa ruskou inváziou. Orbánovo angažovanie sa s Putinom v tomto čase mnohí spojenci vnímali ako narušenie jednotného západného postoja. Dôraz na lacný plyn a projekt Paks II podčiarkol hlboké ekonomické stimuly, ktoré formovali maďarskú politiku. Orbánova rétorika o „mierovej misii“ počas tejto návštevy, hoci navonok pôsobila konštruktívne, mohla byť interpretovaná ako skorý pokus o pozicionovanie Maďarska ako disidentského hlasu v rámci EÚ a NATO, potenciálne sa zhodujúceho s ruskými naratívmi, ktoré sa snažili odvrátiť vinu za eskalujúce napätie. Orbánovo tvrdenie, že „žiaden z lídrov alebo členov EÚ si neželá vojnu. Uprednostňujeme politické riešenie na základe výhodných dohôd“ 11, kontrastovalo so silným západným odsúdením ruského vojenského hromadenia. Jeho neskoršie kroky, ako napríklad obviňovanie Západu z provokovania Ruska 10, naznačujú, že tento „mierový“ naratív bol viac zosúladený s ruskými záujmami než s neutrálnym mediačným úsilím. Samotná návšteva, ktorá odporovala konsenzu EÚ o izolácii Putina, bola silným signálom.

Diskusia o zvýšení objemov plynu napriek už existujúcim dlhodobým zmluvám (Orbán: „Chcel by som dosiahnuť zvýšenie objemu dodávaného plynu“ 11) tak blízko pred inváziou naznačuje maďarské očakávanie narušenia trhu a krok k zabezpečeniu vlastných záujmov, potenciálne na úkor širšej európskej solidarity v oblasti energetickej bezpečnosti. S blížiacou sa inváziou sa očakával prudký nárast cien energií. Zabezpečenie ešte väčšieho množstva plynu za preferenčné ceny by izolovalo Maďarsko, ale mohlo by byť tiež vnímané ako podkopávanie snáh o zníženie závislosti od ruskej energie, čo bolo v tom čase kľúčovým bodom diskusií medzi ostatnými krajinami EÚ. Toto zdôrazňuje uprednostňovanie národného ekonomického záujmu pred obavami o kolektívnu bezpečnosť. Stretnutie pravdepodobne posilnilo Putinovo vnímanie Orbána ako sympatizujúceho, alebo prinajmenšom pragmatického, partnera v rámci západných aliancií, čo mohlo ovplyvniť ruské kalkulácie týkajúce sa očakávanej európskej reakcie na inváziu. Putinovo vyhlásenie, že on a Orbán „nazhromaždili najvýznamnejšie spomienky na spoločnú minulosť Ruska a Európskej únie za posledných 13 rokov“ a Orbánova odpoveď „Neplánujem odísť“ 11, naznačujú dlhodobý, stabilný komunikačný kanál. Takéto významné, priateľské stretnutie tesne pred inváziou by Moskve signalizovalo, že prinajmenšom jeden člen EÚ/NATO nie je plne stotožnený s tvrdým postojom.

Pred inváziou v roku 2022 ruská propaganda aktívne využívala historické naratívy a etnické napätie týkajúce sa Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, kde žije významná maďarská menšina. Cieľom týchto operácií bolo rozsievať nezhody, propagovať naratívy o ukrajinskom útlaku menšín a nenápadne podporovať maďarské revizionistické nálady. Budapešť a Kyjev sa dlhodobo sporili o práva Maďarov v Zakarpatsku, pričom Budapešť roky kritizovala Kyjev za údajné diskriminačné kroky.1 Kritici Kremľa tvrdia, že Rusko sa snažilo podnietiť napätie medzi etnickými Maďarmi a ukrajinskými orgánmi v Zakarpatsku, pričom sa vyskytli aj incidenty podpaľačstva maďarských inštitúcií, ktorých stopy viedli do Ruska.13 Americké ministerstvo zahraničných vecí vo všeobecnej správe o ruskej dezinformácii uviedlo, že Rusko sa snaží zmiasť, šíriť falošné naratívy a destabilizovať spoločnosti, vrátane pokusov o vymazanie existencie Ukrajiny.14 Dezinformačná kampaň „Doppelgänger“ napodobňovala spravodajské portály s cieľom šíriť proruské naratívy, vrátane tvrdení o negatívnych dôsledkoch ukrajinských utečencov.15 Správa Atlantickej rady z roku 2021 zaznamenala pokusy Moskvy od roku 2014 destabilizovať Ukrajinu podporovaním separatizmu v regiónoch ako Zakarpatsko a vykresľovaním Ukrajiny ako krajiny náchylnej na krajne pravicový extrémizmus.16 Analýza Euromaidan Press z roku 2021 ukázala, ako prokremeľské médiá zneužívajú Trianonskú zmluvu na šírenie rozkolu, naznačujúc, že Maďarsko by mohlo získať späť stratené územia, a falošne obviňujúc Ukrajinu z boja proti etnickým Maďarom podobne ako proti etnickým Rusom.17

Tieto dezinformačné kampane vytvorili živnú pôdu pre spochybňovanie ukrajinskej suverenity a podporu proruských alebo protiukrajinských nálad medzi určitými segmentmi maďarského obyvateľstva a politickej elity. Zapadali do širšej stratégie Ruska oslabiť Ukrajinu a narušiť európsku jednotu. Ruská propaganda pred inváziou strategicky zosilňovala existujúce maďarské sťažnosti týkajúce sa Zakarpatska (jazykové zákony, práva menšín), aby vytvorila naratív, ktorý by bol v súlade s vlastným ruským ospravedlnením potenciálnej intervencie na Ukrajine (ochrana utláčaných menšín). Spojenie dlhodobých maďarských obáv 1 s prokremeľskými médiami, ktoré zneužívali Trianon a naznačovali možnosť Maďarska získať späť územia 17, vytvorilo paralelu medzi ruskými tvrdeniami o Donbase a maďarskou historickou citlivosťou voči Zakarpatsku.

Naratív „ochrany menšín“, silne propagovaný Ruskom v súvislosti s rusky hovoriacimi obyvateľmi na Ukrajine, bol zrkadlený a zosilňovaný prokremeľskými médiami cielenými na maďarské publikum v súvislosti so Zakarpatskom, potenciálne s cieľom legitimizovať budúce ruské kroky alebo dokonca povzbudiť maďarskú asertivitu. Prokremeľské médiá vytvárali paralely medzi „historickými krivdami“ spáchanými na Maďarsku v Trianone a na „ruskom Kryme“.17 Cieľom bolo získať sympatie pre ruské kroky a potenciálne normalizovať myšlienku revízie hraníc alebo vonkajšej intervencie na „ochranu“ etnických príbuzných. Tieto predinvázne propagandistické snahy slúžili na desenzibilizáciu častí maďarskej verejnosti a politickej sféry voči protiukrajinským naratívom a na vytvorenie tolerantnejšieho prostredia pre Orbánovu vládu na presadzovanie proruskej politiky, dokonca aj tvárou v tvár očividnej agresii. Ak bol naratív ukrajinského „útlaku“ Maďarov už zavedený 1, potom menej výrazná podpora Ukrajine a väčšia náklonnosť k Rusku (ktoré tiež tvrdilo, že „chráni“ menšiny) by sa javila menej šokujúca pre verejnosť ovplyvnenú takouto propagandou. To uľahčilo neskorší Orbánov obštrukcionizmus.

Objavili sa správy a tvrdenia, obzvlášť zosilnené ruskými zdrojmi, týkajúce sa údajných plánov alebo ponúk Moskvy na rozdelenie Ukrajiny, pričom konkrétne územia mali byť údajne ponúknuté Poľsku, Maďarsku a Rumunsku. Hoci pravdivosť a vážnosť akejkoľvek formálnej „ponuky“ sú veľmi otázne a pravdepodobne súčasťou dezinformačných kampaní, šírenie takýchto máp a naratívov slúžilo strategickým záujmom Ruska. Už v roku 2014 poslal vtedajší podpredseda Štátnej dumy Vladimir Žirinovskij list Poľsku, Rumunsku a Maďarsku s návrhom na rozdelenie ukrajinských území, ktorý však nebol braný vážne.2 Ruské médiá a sociálne siete aktívne zdieľali rôzne mapy zobrazujúce možné rozdelenie ukrajinských území, pričom sám Putin tvrdil, že západoukrajinské územia boli „ukradnuté“ Poľsku, Maďarsku a Rumunsku. Dmitrij Medvedev v júli 2022 zdieľal mapu rozdelenej Ukrajiny.2

Naratív o potenciálnom rozdelení mal za cieľ podkopať legitimitu Ukrajiny ako suverénneho štátu, vytvoriť rozpory medzi susedmi Ukrajiny a otestovať vody pre potenciálne územné nároky. Načasovanie a pretrvávanie naratívov o „mape rozdelenia“, pochádzajúcich od ruských politických osobností a zosilňovaných prokremeľskými médiami, naznačuje zámernú psychologickú operáciu na normalizáciu myšlienky rozkúskovania Ukrajiny a na zistenie reakcií susedných štátov vrátane Maďarska. Žirinovského list z roku 2014 2 bol skorým príkladom. Pokračujúce šírenie máp 2 a ich propagácia vysokopostavenými osobnosťami ako Medvedev aj po invázii v roku 2022 2 poukazuje na udržiavanú kampaň, nielen na izolované incidenty. To slúži na udržanie myšlienky územného revizionizmu pri živote.

Hoci Maďarsko (a Poľsko/Rumunsko) oficiálne odmietlo Žirinovského „ponuku“ z roku 2014, základnú tému historických územných nárokov, obzvlášť silnú v Maďarsku kvôli Trianonu, mohlo Rusko nenápadne využiť na podporu menej jednotného postoja NATO/EÚ k územnej celistvosti Ukrajiny. Prepojenie Orbánovho zamerania na Trianon s jeho politikou je zrejmé. Putin sám tvrdí, že západoukrajinské územia boli „ukradnuté“ Maďarsku, Poľsku a Rumunsku.2 Aj keď Maďarsko nekonalo na základe „ponuky“, myšlienka, že časti Ukrajiny „historicky“ patria Maďarsku, mohla urobiť Orbána vnímavejším voči naratívom oslabujúcim ukrajinskú suverenitu alebo váhavejším plne podporiť obranu všetkých ukrajinských území. Diskurz o „rozdelení“, aj keď zväčša dezinformačný, prispieva k atmosfére neistoty a Rusko ho mohlo použiť na sondovanie slabín alebo potenciálnych kolaborantov medzi susedmi Ukrajiny, pričom Maďarsko bolo kľúčovým cieľom vzhľadom na svoje historické krivdy a Orbánovu odlišnú zahraničnú politiku. Ak Rusko vnímalo v Budapešti ochotu zaoberať sa historickým revizionizmom (ako naznačuje Orbánova rétorika o Trianone 19), potom podsúvanie myšlienok o rozdelení, aj neformálne, mohlo byť spôsobom, ako otestovať záväzok Maďarska voči existujúcim hraniciam Ukrajiny a voči kolektívnemu západnému postoju.

Dávno pred inváziou v roku 2022 boli Ministerstvo zahraničných vecí a obchodu Maďarska (MFA) a ďalšie vládne siete vystavené pretrvávajúcim kybernetickým útokom zo strany ruských štátom podporovaných aktérov, najmä APT28 a APT29. Tieto útoky, datujúce sa najmenej desaťročie dozadu, poukázali na značné zraniteľnosti v maďarskej kybernetickej obrane a na znepokojujúci model ruskej špionáže.4 Maďarské investigatívne médium Direkt36 rozsiahlo dokumentovalo tieto útoky, kompromitáciu internej korešpondencie a utajovaných sietí, pričom útoky pripísalo skupinám APT28 (spojenej s GRU) a APT29 (spojenej s FSB/SVR).4 Tieto zistenia potvrdili aj ďalšie zdroje, ktoré poukázali na vedomosť vlády o útokoch a jej počiatočné popieranie.21

Tieto skoré útoky zdôrazňujú, že ruské pokusy o infiltráciu a ovplyvňovanie Maďarska boli v plnom prúde už pred rozsiahlou vojnou, čím sa vytvoril základ pre hlbšiu spravodajskú penetráciu. Spôsob, akým maďarská vláda riešila tieto narušenia, vyvolal medzi spojencami prvé otázniky. Desaťročia trvajúca perzistencia ruských kybernetických útokov na maďarské MZV 4 bez účinného dlhodobého riešenia naznačuje buď kritický nedostatok kapacít/vôle v rámci maďarskej kontrarozviedky, alebo politické rozhodnutie tolerovať určitú úroveň ruskej kybernetickej špionáže, možno výmenou za iné vnímané výhody (napr. energetické dohody, politická podpora). Správy uvádzajú, že útoky „neboli úspešne odrazené“ a proces odstraňovania ruských spravodajských služieb zo sietí MZV bol „extrémne pomalý“.4 Toto dlhodobé zlyhanie poukazuje na viac než len technické problémy.

Kompromitácia zabezpečenej siete MZV používanej na prenos „obmedzených“ a „dôverných“ štátnych tajomstiev vrátane informácií NATO a EÚ 4 ešte pred inváziou v roku 2022 znamená, že Rusko pravdepodobne malo významné predbežné znalosti o diplomatickom postoji Maďarska a potenciálne aj spojencov, ako aj o plánovaní krízovej reakcie. Šifrovaná sieť má byť poslednou obrannou líniou pre vysoko citlivé informácie. Jej kompromitácia známym protivníkom ako Rusko znamená, že nielen maďarské diplomatické depeše, ale potenciálne aj citlivé informácie od alebo o NATO a EÚ zdieľané s Maďarskom alebo cez Maďarsko boli prístupné Moskve. To vyvoláva otázky o integrite informácií zdieľaných v rámci spojeneckých sietí, ak sú bezpečné kanály členského štátu tak dôkladne narušené. Maďarské kybernetické zraniteľnosti pred inváziou a zjavný nedostatok robustných, transparentných nápravných opatrení pravdepodobne poškodili jeho dôveryhodnosť v rámci NATO a EÚ ako bezpečného partnera pre zdieľanie citlivých informácií, čo mohlo viesť spojencov k obmedzeniu toku informácií do Budapešti ešte pred zintenzívnením vojny. Západní spojenci vyjadrili znepokojenie nad „miernou reakciou“ Maďarska na hackerské útoky.22 USA varovali Maďarsko pred ruskou škodlivou kybernetickou aktivitou. Ak si spojenci boli vedomí týchto dlhodobých, nezmiernených narušení, prirodzene by to viedlo k opatrnosti pri zdieľaní citlivých údajov.

V období pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 boli zaznamenané pozoruhodné aktivity maďarskej armády v blízkosti ukrajinských hraníc. Tieto zahŕňali presuny vojsk a ženijné aktivity, ako napríklad diskusie alebo prípravy na výstavbu mostov cez rieku Tisa. Súčasne vyhlásenia maďarských vojenských predstaviteľov naznačovali posun v pripravenosti a potenciálnom postoji armády. Generálmajor SBU Viktor Jahun tvrdil, že maďarská armáda 24. februára 2022 pochodovala k ukrajinským hraniciam, nie aby bránila svoj štát, ale smerom k Ukrajine, čo naznačuje možnú dohodu medzi Orbánom a Putinom o okupácii častí Ukrajiny. Maďarské vysvetlenie sa týkalo zvládania utečencov, čo Jahun odmieta ako lož.23 Analýza Lansing Institute spomína prípravu Maďarska na potenciálny vpád vo februári 2022, s rozmiestnením vojsk blízko Zakarpatska pod zámienkou zvládania utečencov, avšak povaha síl a logistická podpora naznačovali širšie strategické ciele, možno ozbrojený vpád v prípade kolapsu autority v Kyjeve.24 Hoci priame vyhlásenia generálov o prechode na útočnú spôsobilosť pred inváziou nie sú explicitne doložené, neskoršie vyjadrenia ministra obrany Kristófa Szalay-Bobrovniczkého z roku 2023, odhalené v máji 2025, hovoria o budovaní „skutočne efektívnej, bojovo pripravenej maďarskej armády“, „ukončení predchádzajúcich snáh o mier“ a vstupe do „nultej fázy cesty k vojne“.25 Tieto aktivity a zmeny rétoriky, odohrávajúce sa v tieni masívneho ruského vojenského hromadenia, boli nejednoznačné. Oficiálne boli často prezentované ako obranné alebo humanitárne prípravy, ale zároveň podnecovali špekulácie o potenciálnych zámeroch Maďarska, najmä vzhľadom na jeho historický záujem o Zakarpatsko.

Rozmiestnenie maďarských vojenských síl na ukrajinských hraniciach vo februári 2022, oficiálne na zvládanie utečencov, bolo neprimerané svojou povahou (logistická podpora pre operácie mimo hraničnej zóny, podľa 24), ak by išlo výlučne o humanitárnu pomoc. To naznačuje pohotovostné plánovanie aktívnejšej úlohy, potenciálne vrátane vpádu do Zakarpatska za určitých scenárov (napr. kolaps ukrajinského štátu). Tvrdenie generála Jahuna 23 a analýza Lansing Institute 24 poukazujú na tento aspekt. Vysvetlenie „utečencami“ je bežnou zámienkou pre vojenské presuny. Súlad s ruskými destabilizačnými snahami 24 je kľúčovým spojením. Ak by primárnym cieľom bola humanitárna pomoc, dôraz by sa kládol na prijímacie centrá a pomoc, nie nevyhnutne na logistické jednotky schopné podporovať vojská hlbšie na území inej krajiny.

Akákoľvek predinvázna rétorika maďarského vojenského velenia o posune smerom k „útočnejšej“ alebo „bojovo pripravenejšej“ pozícii, aj keby bola v tom čase subtílna, by bola významným indikátorom meniacich sa strategických kalkulácií. Tie mohli byť ovplyvnené očakávanými geopolitickými posunmi v dôsledku blížiacej sa rusko-ukrajinskej vojny a vlastnými historickými ambíciami Maďarska. Hoci vyhlásenia o „ceste k vojne“ z roku 2023 25 sú explicitné, zárodky takéhoto myslenia alebo skoré prípravy mohli byť položené už pred inváziou, najmä ak existovali pohotovostné plány pre Zakarpatsko. Vojenské postavenie Maďarska pred inváziou, spojené s jeho diplomatickým stykom s Moskvou a propagandou týkajúcou sa Zakarpatska, vytvorilo prostredie strategickej nejednoznačnosti. Rusko to mohlo interpretovať ako znak potenciálneho maďarského oportunizmu alebo prinajmenšom nedostatku pevného záväzku voči územnej celistvosti Ukrajiny, čím nepriamo povzbudilo ruskú agresiu. Ak by sa Maďarsko javilo ako pripravené na vlastné potenciálne zisky alebo na „ochranu“ svojej menšiny v destabilizovanej Ukrajine 24, Rusko mohlo vnímať menší jednotný odpor zo strany západných susedov Ukrajiny. Táto nejednoznačnosť prospieva Rusku vytváraním neistoty v rámci NATO a EÚ.

Minimálne desaťročie pred februárom 2022 a aj po ňom uskutočňovali ruské štátom sponzorované hackerské skupiny APT28 (spojená s GRU) a APT29 (spojená s FSB/SVR) pretrvávajúce a hlboko kompromitujúce kybernetické útoky proti maďarským vládnym systémom, najmä proti Ministerstvu zahraničných vecí a obchodu (MZV). Tieto útoky viedli ku kompletnému kompromitovaniu počítačovej siete MZV, internej korešpondencie a dokonca aj jeho šifrovanej siete (VKH) používanej na prenos „obmedzených“ a „dôverných“ štátnych tajomstiev, vrátane citlivých dokumentov NATO a EÚ.4 Útoky zasiahli počítače ministerstva v Budapešti a na viac ako 150 miestach na viac ako 90 maďarských zahraničných misiách.4 Rozsah a úspešnosť týchto kybernetických útokov urobili z maďarskej diplomacie „otvorenú knihu pre Moskvu“ 4, poskytujúc ruským spravodajským službám predbežné znalosti o maďarských a potenciálne aj spojeneckých pozíciách počas kritických období, vrátane krízových summitov EÚ a NATO týkajúcich sa Ukrajiny.

Skutočnosť, že ruskí hackeri mali prístup k šifrovanej sieti maďarského MZV (VKH), ktorá prenášala utajované informácie NATO/EÚ 4, znamená katastrofálne zlyhanie spravodajských služieb s potenciálne ďalekosiahlymi dôsledkami pre bezpečnosť Aliancie, presahujúcimi len maďarské národné tajomstvá. Šifrovaná sieť má byť poslednou obrannou líniou pre vysoko citlivé informácie. Jej kompromitácia známym protivníkom ako Rusko znamená, že nielen maďarské diplomatické depeše, ale potenciálne aj citlivé informácie od alebo o NATO a EÚ zdieľané s Maďarskom alebo cez Maďarsko boli prístupné Moskve. To vyvoláva otázky o integrite informácií zdieľaných v rámci spojeneckých sietí, ak sú bezpečné kanály členského štátu tak dôkladne narušené.

Použitie kompromitovaných systémov maďarského MZV na spustenie ďalších kybernetických operácií proti iným cieľom, vrátane Spojených štátov počas prezidentských volieb v roku 2020 22, naznačuje, že Maďarsko nebolo len cieľom, ale aj nechcenou (alebo nedbanlivou) platformou pre ruské útočné kybernetické aktivity proti vlastným spojencom. Správy podrobne opisujú, ako ruskí hackeri použili infikované počítače maďarského MZV ako súčasť zombie siete na útok na americké systémy v rokoch 2016 a znovu v roku 2020. Tým sa Maďarsko mení z pasívnej obete na aktívny (hoci z pohľadu štátu neúmyselný, za predpokladu žiadnej priamej spoluúčasti) vektor útokov proti ostatným členom NATO. To má vážne dôsledky pre dôveru a kolektívnu bezpečnosť. Dlhodobá, úspešná penetrácia ruskými spravodajskými službami naznačuje, že Maďarsko mohlo byť špecificky zacielené kvôli vnímaným zraniteľnostiam (technickým alebo politickým) alebo svojej jedinečnej pozícii v rámci západných aliancií, čo z neho urobilo vysoko hodnotný cieľ pre trvalé ruské spravodajské úsilie. Desaťročná povaha útokov 4 implikuje trvalé, strategické úsilie Ruska. Často disidentský hlas Maďarska v rámci EÚ/NATO a jeho úzke energetické/politické väzby s Ruskom mohli spôsobiť, že sa javilo ako mäkší cieľ alebo potenciálne „priepustnejší“ pre ruské spravodajské služby v porovnaní s pevnejšie protiruskými členskými štátmi.

Reakcia Orbánovej vlády na tieto rozsiahle kybernetické útoky bola charakterizovaná pokusmi o zľahčovanie alebo popieranie incidentov, nedostatkom transparentnosti voči maďarskej verejnosti aj spojencom a extrémne pomalým a údajne neadekvátnym procesom nápravy. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a ďalší predstavitelia pôvodne odmietali správy o hackeroch ako „kampaňové lži“ alebo výmysly, napriek interným znalostiam o narušeniach.21 Orbánova vláda údajne ututlávala opakujúce sa kybernetické útoky a verejne neprotestovala voči Rusku kvôli kybernetickej špionáži. Zamestnanci MZV neboli plne informovaní a existovala „inštitucionálna politika ututlávania“ útokov z roku 2016. Proces odstraňovania ruských spravodajských služieb zo sietí bol „extrémne pomalý a k marcu 2022 nebol dokončený“.4 Západní spojenci boli zmätení „miernou reakciou“ Maďarska, pričom vláda pôvodne všetko popierala.22 Vládnuca strana Fidesz dokonca vynechala parlamentné zasadnutie o hackerskom útoku na MZV.27

Tento nedostatok transparentnosti a rozhodných krokov nielenže bránil účinnej kybernetickej bezpečnosti, ale aj prehlboval obavy spojencov o spoľahlivosť Maďarska a jeho záväzok voči kolektívnej bezpečnosti. Dôsledné popieranie a zľahčovanie vážnych, dlhodobých ruských kybernetických prienikov maďarskou vládou, aj keď bola konfrontovaná s dôkazmi 21, naznačuje politický motív vyhnúť sa priznaniu rozsahu ruského kompromitovania alebo zabrániť poškodeniu svojho kultivovaného vzťahu s Moskvou. Čisto technické zlyhanie by zvyčajne viedlo k (nakoniec) otvorenému priznaniu a žiadostiam o spojeneckú pomoc. Pretrvávajúce popieranie, označovanie investigatívnej žurnalistiky za „kampaňové lži“ 21 a Szijjártóovo počiatočné popretie a následné vyhýbavé odpovede 21 poukazujú na politické rozhodnutie potlačiť informácie. To je v súlade so širšou Orbánovou politikou udržiavania úzkych vzťahov s Ruskom.

Údajná „inštitucionálna politika ututlávania“ 4 a údajné zlé zaobchádzanie so zamestnancami MZV, ktorí sa stali obeťami phishingu, niekedy vedúce k ich prepusteniu pre podozrenie zo špionáže 4, naznačuje dysfunkčnú vnútornú bezpečnostnú kultúru, ktorá uprednostňovala presúvanie viny pred účinným zmierňovaním hrozieb, čím ďalej umožňovala pôsobenie ruských spravodajských služieb. Namiesto toho, aby sa obete phishingu považovali za vstupné body pre nepriateľský štátny aktér a aby sa pozornosť sústredila na systémovú obranu, hlásená reakcia spočívala v podozrievaní samotných obetí. To by odrádzalo od nahlasovania, vytváralo strach a nakoniec by inštitúciu urobilo zraniteľnejšou, nie menej. Naznačuje to hlboké nepochopenie alebo zámerné nesprávne nasmerovanie kontrarozviednych snáh. Zlyhanie maďarskej vlády adekvátne riešiť a napraviť tieto kritické narušenia kybernetickej bezpečnosti, spojené s nedostatkom transparentnosti, účinne vytvorilo pretrvávajúce bezpečnostné riziko pre NATO a EÚ, keďže kompromitované maďarské systémy mohli slúžiť ako zadné vrátka do spojeneckých sietí alebo zdroj uniknutých citlivých informácií. Ak ruskí aktéri udržiavali trvalý prístup 4, akékoľvek citlivé údaje NATO/EÚ prechádzajúce cez maďarské systémy alebo na nich uložené zostali ohrozené. Nejde o jednorazový incident, ale o trvalú zraniteľnosť s dôsledkami pre celú alianciu.

Západní spojenci, vrátane EÚ a USA, vyjadrili znepokojenie nad ruským hackerským útokom na maďarské MZV a tlmenou reakciou Budapešti.22 USA predtým varovali Maďarsko pred ruskou škodlivou kybernetickou aktivitou a zopakovali, že kybernetická bezpečnosť je záležitosťou Aliancie.22 Hovorca EÚ potvrdil kontakt s maďarskými orgánmi a označil škodlivé kybernetické aktivity za neprijateľné.22 Napriek týmto obavám bol pokrok Maďarska v posilňovaní svojej kybernetickej obrany a zosúlaďovaní sa so smernicami EÚ o kybernetickej bezpečnosti, ako je NIS2, podrobený dôkladnému skúmaniu. Maďarsko prijalo novú legislatívu o kybernetickej bezpečnosti (zákon XXIII z roku 2023 a zákon LXIX z roku 2024 s účinnosťou od 1. januára 2025) na implementáciu smernice NIS2.28 Európska komisia však začala proti Maďarsku konanie o nesplnení povinnosti pre skoršie nedostatky v úplnom transponovaní NIS2 a zabezpečení ochrany kritickej infraštruktúry.29 Koncom roka 2024/začiatkom roka 2025 Komisia stále vyzývala Maďarsko (medzi inými členskými štátmi), aby plne transponovalo smernicu NIS2.30 NATO má všeobecné mechanizmy na podporu kybernetickej obrany a reakciu na incidenty 31, ale konkrétne verejné kroky NATO týkajúce sa hackerského útoku na maďarské MZV nad rámec všeobecných varovaní nie sú v poskytnutých materiáloch podrobne opísané.

Konanie Európskej komisie o porušení povinnosti voči Maďarsku za nesprávne transponovanie smernice NIS2 29, aj po rokoch významných ruských kybernetických útokov proti jeho vlastnému ministerstvu zahraničných vecí, naznačuje pretrvávajúci nesúlad medzi uznaním kybernetických hrozieb a účinným zavedením robustných protiopatrení zosúladených s EÚ. To by mohlo naznačovať buď nedostatok kapacít, alebo nedostatok politickej vôle plne sa zosúladiť s normami EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré by mohli vyžadovať väčšiu transparentnosť alebo dohľad, čo Orbánova vláda nemusí vítať. MZV bolo vážne kompromitované roky.4 Smernica NIS2 je navrhnutá tak, aby takýmto udalostiam predchádzala tým, že nariaďuje silnejšie riadenie rizík a hlásenie incidentov.33 Prvý pokus Maďarska (zákon XXIII z roku 2023) mal „významné nedostatky“ 29, čo si vyžiadalo nový zákon koncom roka 2024. Pokračujúci tlak zo strany EK začiatkom roka 2025 30 naznačuje, že ani implementácia alebo notifikácia nového zákona nebola úplne uspokojivá. Tento model poukazuje skôr na systémové problémy než na jednoduché administratívne oneskorenia.

Hoci NATO zdôrazňuje kolektívnu kybernetickú obranu a zdieľanie informácií 32, zjavný nedostatok špecifickej, verejnej intervencie vedenej NATO alebo podrobnej správy týkajúcej sa desaťročného kompromitovania Ministerstva zahraničných vecí členského štátu ruskou spravodajskou službou vyvoláva otázky o interných mechanizmoch aliancie na riešenie takýchto vážnych, pretrvávajúcich narušení v rámci spojenca, najmä keď je tento spojenec vnímaný ako nespolupracujúci alebo zámerne netransparentný. Hackerský útok na MZV zahŕňal potenciálne kompromitovanie utajovaných údajov NATO.4 NATO má mechanizmy kybernetickej podpory.31 Poskytnuté informácie sa však zameriavajú na varovania USA 22 a všeobecné vyhlásenia EÚ.22 Neexistuje žiadna zmienka o špecifickej pracovnej skupine NATO pre hackerský útok na maďarské MZV alebo o verejnom odsúdení zo strany NATO, ktoré by menovalo zraniteľnosti Maďarska v tomto konkrétnom kontexte. To môže odrážať diplomatickú citlivosť, neochotu Maďarska požiadať/prijať pomoc alebo obmedzenia schopnosti NATO presadzovať štandardy kybernetickej bezpečnosti voči suverénnemu členovi nad rámec prísľubov a všeobecnej podpory. Pomalé a problematické prijímanie noriem EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti (NIS2) Maďarskom, napriek jasným dôkazom, že je hlavným cieľom ruských spravodajských služieb, by mohlo protivníkom signalizovať, že celoeurópska harmonizácia kybernetickej bezpečnosti má zneužiteľné medzery a že niektoré členské štáty zostávajú mäkšími cieľmi, čím sa podkopáva dôveryhodnosť kolektívnej kybernetickej odolnosti EÚ. Ak členský štát, o ktorom je známe, že je pod trvalým útokom (Maďarsko), má problémy so splnením spoločných noriem EÚ 29, signalizuje to, že „vysoká spoločná úroveň kybernetickej bezpečnosti“ 33, ktorú predpokladá NIS2, ešte nie je realitou. Túto nekonzistentnosť môžu zneužiť protivníci hľadajúci najslabší článok v reťazci.

Táto tabuľka konsoliduje komplexné informácie o kybernetických útokoch, demonštruje pretrvávajúci charakter hrozby a vzorec ruskej aktivity. Zároveň poukazuje na možné nezrovnalosti alebo oneskorenia v reakcii maďarskej vlády a reakcie spojencov, čím poskytuje faktickú oporu pre textovú analýzu tejto časti.

Spojenci v NATO vyjadrili znepokojenie týkajúce sa operačného zamerania maďarských spravodajských služieb. Podľa správ, zatiaľ čo väčšina spojeneckých služieb prioritne zhromažďovala spravodajské informácie o Rusku, agresorskom štáte, maďarské spravodajské služby údajne venovali značné zdroje zhromažďovaniu informácií o Ukrajine, najmä o jej schopnostiach protivzdušnej obrany a zraniteľnostiach v Zakarpatskej oblasti. Novinár Szabolcs Panyi s odvolaním sa na bezpečnostných predstaviteľov NATO odhalil, že v druhej polovici roku 2023 si spojenci všimli, že maďarské špeciálne služby zdieľajú „relatívne veľké množstvo zhromaždených informácií o Ukrajine“, zatiaľ čo väčšina krajín sa zameriavala na Rusko. „Takže zatiaľ čo sa takmer všetci snažili zhromažďovať a zdieľať informácie o Rusku-agresorovi, Maďari namiesto toho špehovali Ukrajinu, ktorá bola napadnutá“.36 Tieto správy sú podporené zadržaním maďarských agentov v Zakarpatsku v máji 2025, ktorých úlohou bolo zbierať informácie o vojenskej bezpečnosti, zraniteľnostiach v pozemnej a protivzdušnej obrane a náladách miestneho obyvateľstva v prípade potenciálneho vstupu maďarských vojsk.1 Jeden zo zadržaných agentov údajne zisťoval polohy systémov S-300.7

Toto nevyvážené spravodajské zameranie je pre členský štát NATO počas veľkej európskej vojny zahŕňajúcej Rusko vysoko anomálne a vyvoláva vážne otázky o lojalite Maďarska a potenciálnom zneužití jeho spravodajského aparátu. Údajné zameranie maďarských spravodajských služieb na zraniteľnosti ukrajinskej protivzdušnej obrany 7 a sociálno-politické podmienky v Zakarpatsku 1 ďaleko presahuje legitímne národné bezpečnostné záujmy Maďarska. Podozrivo sa zhoduje s informáciami, ktoré by boli veľmi cenné pre Rusko v jeho vojenskej kampani proti Ukrajine alebo pri plánovaní destabilizačných snáh na západnej Ukrajine. Otázkou zostáva, prečo by Maďarsko, člen NATO, potrebovalo podrobné spravodajské informácie o umiestnení ukrajinských systémov S-300 alebo o tom, ako by miestni obyvatelia reagovali na vstup maďarských vojsk 37, pokiaľ by neuvažovalo o vlastných krokoch v Zakarpatsku alebo o zdieľaní týchto informácií s aktérom nepriateľským voči Ukrajine (t. j. Ruskom). Štandardné zdieľanie spravodajských informácií v rámci NATO by sa zameralo na spoločného protivníka, Rusko.

Načasovanie tohto spravodajského zamerania (druhá polovica roku 202336) a aktivácia „spiaceho“ agenta v septembri 2024 7 naznačujú zámernú, prebiehajúcu spravodajskú operáciu proti Ukrajine, nie reaktívne opatrenie. To implikuje proaktívnu maďarskú stratégiu, ktorá nie je v súlade s kolektívnymi bezpečnostnými záujmami NATO. Ak by maďarské spravodajské služby konali v dobrej viere v rámci aliancie, ich primárnym cieľom by bolo Rusko. Špecifické úlohy týkajúce sa ukrajinskej obrany a nálad v Zakarpatsku poukazujú na nezávislú a potenciálne nepriateľskú agendu voči Ukrajine. Aktivácia dlhodobého „spiaceho“ agenta naznačuje premyslenosť. Takéto spravodajské aktivity, ak by sa potvrdilo, že sú v prospech Ruska alebo s ním zdieľané, by predstavovali hlbokú zradu dôvery v rámci NATO a mohli by viesť k izolácii Maďarska od spojeneckých mechanizmov zdieľania spravodajských informácií, čo by vážne poškodilo jeho vlastnú bezpečnosť a kolektívnu bezpečnosť Aliancie. NATO funguje na základe dôvery a zdieľaných spravodajských informácií. Ak jeden člen aktívne špehuje partnerskú krajinu (Ukrajinu) spôsobom, ktorý prospieva hlavnému protivníkovi (Rusku), táto dôvera je narušená. Citát dôstojníka NATO spochybňujúceho spoľahlivosť maďarských spravodajských služieb 36 naznačuje, že toto narušenie dôvery sa už deje.

Povaha spravodajských informácií, ktoré údajne zhromažďovali maďarskí agenti na Ukrajine (zraniteľnosti obrany, informácie z frontovej línie), má malý priamy úžitok pre vlastnú obranu Maďarska, ale bola by mimoriadne cenná pre Rusko.39 To, v kombinácii s dôsledným obštrukciami Budapešti voči opatreniam EÚ/NATO proti Rusku a jej vrelými vzťahmi s Kremľom, živí silné podozrenia z tajného zdieľania spravodajských informácií medzi maďarskými a ruskými službami, najmä GRU. Analýza Lansing Institute uvádza, že „zhromažďovanie spravodajských informácií Maďarskom o ukrajinských obranných schopnostiach… sa zdá byť ďaleko za hranicami nezávislých potrieb Budapešti, čo naznačuje potenciálnu využiteľnosť pre Rusko.“ Spomínajú sa prekrývajúce sa strategické záujmy, vzory GRU v oblasti remesla a „zámienka udržiavania mieru“ ako indikátory možných väzieb medzi maďarskou vojenskou rozviedkou a ruskou GRU. „Tajné zdieľanie spravodajských informácií s Ruskom nemožno vylúčiť“.39 Desaťročia trvajúca ruská kybernetická penetrácia maďarského MZV, vrátane prístupu k utajovaným údajom NATO/EÚ, sama osebe predstavuje masívny únik spravodajských informácií do Ruska, uľahčený slabou kybernetickou obranou Maďarska a nedostatkom transparentnej nápravy.4 Syn riaditeľa ruskej Zahraničnej spravodajskej služby Andrej Naryškin profitoval z maďarského programu zlatých víz.3

Hoci priamy dôkaz o operačných prepojeniach medzi maďarskou rozviedkou a GRU je verejne ťažko dostupný, nepriame dôkazy, vrátane spoločných geopolitických naratívov a konzistentného proruského postoja Maďarska, vytvárajú silný základ pre obavy, že Maďarsko pôsobí ako „Trójsky kôň“ v rámci NATO.8 Dlhodobý úspech ruskej kybernetickej špionáže proti maďarskému MZV 4, ktorý účinne urobil z maďarskej diplomacie „otvorenú knihu“ pre Moskvu, možno považovať za pasívnu formu zdieľania spravodajských informácií, či už úmyselnú alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. To vytvorilo precedens a kanál pre získavanie ruských spravodajských informácií, ktorý predchádzal aktívnejším formám údajnej spolupráce. Ak malo Rusko roky plný prístup ku komunikácii MZV, už dostávalo obrovské množstvo spravodajských informácií. To mohlo znížiť potrebu otvorenejších operácií ľudskej rozviedky zameraných na samotné MZV, alebo ich mohlo dopĺňať poskytovaním indícií alebo kontextu. Neschopnosť maďarskej vlády to zastaviť mohla byť Ruskom interpretovaná ako forma tichého súhlasu.

Zosúladenie priorít maďarského zhromažďovania spravodajských informácií (ukrajinské vojenské zraniteľnosti7) s ruskými útočnými potrebami, spojené s politickými krokmi Maďarska (vetá, proruská rétorika), naznačuje potenciálny quid pro quo, kde Maďarsko poskytuje cenné spravodajské informácie alebo politickú deštrukciu výmenou za ruské výhody (napr. energetické dohody, politická podpora). Maďarsko získava lacnú energiu 11 a osobitný politický vzťah s Moskvou. Rusko získava rušivý hlas v rámci EÚ/NATO a potenciálne cenné spravodajské informácie o Ukrajine. Tento model vzájomného prospechu, hoci definitívne nedokazuje tajnú dohodu, je veľmi sugestívny pre transakčný vzťah, ktorý presahuje štandardnú diplomaciu. Ak maďarské spravodajské služby skutočne spolupracujú s ruskými službami alebo im unikajú informácie, predstavuje to existenčnú hrozbu pre operačnú bezpečnosť a spravodajskú integritu NATO, potenciálne kompromitujúc prebiehajúcu podporu Ukrajine a budúce plánovanie Aliancie pre nepredvídané situácie. To by si vyžadovalo zásadné prehodnotenie úlohy a prístupu Maďarska v rámci NATO. NATO sa spolieha na bezpečné zaobchádzanie so zdieľanými spravodajskými informáciami. Členský štát, ktorý aktívne alebo pasívne uniká takéto informácie hlavnému protivníkovi, kompromituje všetkých ostatných členov. Nejde len o vzťah Maďarska s Ruskom, ale o bezpečnosť celej aliancie. Obava z „Trójskeho koňa“ 8 sa stáva veľmi reálnou.

V máji 2025 ukrajinská bezpečnostná služba SBU oznámila zadržanie dvoch podozrivých agentov, muža a ženy (bývalých príslušníkov ukrajinskej armády), údajne riadených maďarskou vojenskou rozviedkou. Ich aktivity sa sústredili na Zakarpatskú oblasť, kde zbierali informácie o vojenskej bezpečnosti, zraniteľnostiach v pozemnej a protivzdušnej obrane a zisťovali nálady miestneho obyvateľstva voči potenciálnej prítomnosti maďarských vojsk. SBU to označila za prvú odhalenú maďarskú špionážnu sieť pracujúcu proti záujmom Kyjeva. Maďarsko prostredníctvom ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa odmietlo tieto tvrdenia ako „proti-maďarskú propagandu“ a reagovalo vyhostením dvoch ukrajinských diplomatov, čo viedlo k recipročnému vyhosteniu zo strany Kyjeva.1 Jeden z agentov údajne zisťoval polohy systémov S-300 a mal za úlohu naverbovať ďalších informátorov.7

Tento špionážny škandál výrazne eskaloval napätie medzi Maďarskom a Ukrajinou a poskytol konkrétne, hoci údajné, dôkazy podporujúce dlhodobé podozrenia o aktivitách maďarských spravodajských služieb zameraných proti Ukrajine. Zároveň to priviedlo otázku smerovania Maďarska do kritického bodu v rámci EÚ a NATO. Okamžitá a odmietavá reakcia ministra Szijjártóa („proti-maďarská propaganda“ 1), bez priameho popretia hlavného obvinenia zo špionážnej bunky, ale skôr útokom na posla, je taktikou zhodnou s tým, ako maďarská vláda riešila predchádzajúce obvinenia (napr. kybernetické útoky na MZV). To naznačuje model odkláňania pozornosti namiesto vecného zaoberania sa vážnymi bezpečnostnými obvineniami. Namiesto napríklad prísľubu interného vyšetrovania alebo vyjadrenia znepokojenia, ak by boli zapojené nečestné elementy, reakcia bola čisto politická a obviňujúca voči Ukrajine. To odzrkadľuje reakciu „kampaňovej lži“ na správy Direkt36 o kybernetických útokoch.21 Tento model naznačuje neochotu otvorene riešiť podstatu takýchto tvrdení.

Špecifické úlohy údajných agentov „študovať sociálno-politické názory miestnych obyvateľov, najmä scenáre ich správania, ak by vstúpili maďarské vojská“ 1 silne naznačujú, že Maďarsko prinajmenšom plánovalo pre prípad potenciálneho vojenského vpádu do Zakarpatska. To je v súlade s obavami analytikov o maďarských revizionistických cieľoch a prípravách.24 Spravodajské informácie o miestnych reakciách na okupačné alebo „mierové“ sily sú štandardnou súčasťou vojenského operačného plánovania pre takéto scenáre. To ďaleko presahuje všeobecné zhromažďovanie spravodajských informácií o susednej krajine a poukazuje na špecifické, potenciálne invazívne zámery. Zadržanie týchto agentov, ak sa obvinenia potvrdia, by mohlo poskytnúť západným spojencom konkrétnejšie páky na nátlak na Maďarsko v súvislosti s jeho vzťahom s Ruskom a jeho aktivitami týkajúcimi sa Ukrajiny, čo by mohlo potenciálne spustiť robustnejšie reakcie EÚ/NATO ako doteraz. Zatiaľ čo kybernetické útoky sú do istej miery popierateľné alebo môžu byť zahmlené, zadržaní ľudskí agenti poskytujúci špecifické spravodajské informácie sa ťažšie odmietajú. Táto udalosť posúva problém z oblasti digitálneho narušenia a politickej rétoriky do oblasti hmatateľnej špionáže s priamymi vojenskými dôsledkami, čo by mohlo pre niektorých spojencov prekročiť určitú hranicu.

Hoci priame vyhlásenia maďarských generálov o posune k útočnej pozícii pred inváziou nie sú v poskytnutých informáciách jasne zdokumentované, vyhlásenia maďarského ministra obrany Kristófa Szalay-Bobrovniczkého z roku 2023, odhalené na uniknutej zvukovej nahrávke v máji 2025, sú veľmi relevantné. Hovoril o rozhodnutí Orbánovej vlády vybudovať „skutočne efektívnu, bojovo pripravenú maďarskú armádu“, „ukončiť naše predchádzajúce snahy o mier“ a vstúpiť do „nultej fázy cesty k vojne“. Naznačil, že tejto zmene poslúžil nedávny program „omladenia“ armády a úlohou poveril generálporučíka Gábora Böröndiho (vymenovaného za náčelníka štábu v máji 2023), aby sa prispôsobil „dlhotrvajúcemu stavu vojny“ (na Ukrajine) a vyvinul „viac bojovo orientovanú, dobre vybavenú, serióznu armádu s novou kultúrou“. Tým nahradil generála Romulusza Ruszin-Szendiho, ktorý bol vnímaný tak, že primárne vykonával „bojové povinnosti“, zatiaľ čo nová fáza si vyžadovala „operačnú úroveň znalostí“.25 Tieto neskoršie vyhlásenia, hoci z roku 2023, odhaľujú významný posun vo vojenskom myslení a príprave v Maďarsku, poháňaný vojnou na Ukrajine. Sú v rozpore s verejnou „mierovou“ rétorikou vlády a naznačujú, že sa vyvíja asertívnejšia, potenciálne intervencionistická vojenská pozícia.

Vyhlásenie ministra obrany z roku 2023 o „ukončení mentality mieru“ a vstupe do „nultej fázy cesty k vojne“ 25, ak odráža skutočnú vojenskú doktrínu a plánovanie, signalizuje zásadný a alarmujúci posun v bezpečnostnej pozícii Maďarska. Posúva sa od čisto obrannej k spôsobilosti a mentalite pripravenej na útočné operácie. To je obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na historické iredentistické nároky Maďarska týkajúce sa Zakarpatska. „Nultá fáza“ vo vojenskej doktríne často označuje formovacie operácie a prípravy pred konfliktom. „Bojovo orientovaná“ armáda 25 je odlišná od čisto obrannej. Tento jazyk, najmä od ministra obrany, nie je náhodný a naznačuje zámernú strategickú preorientáciu.

Nahradenie generála Ruszin-Szendiho generálom Böröndim v máji 2023, explicitne s cieľom dohliadať na tento prechod k „viac bojovo orientovanej“ armáde prispôsobenej „dlhotrvajúcemu stavu vojny“ 25, naznačuje, že tento strategický posun nebol len rétorikou, ale bol operacionalizovaný prostredníctvom zmien vo vojenskom vedení a doktríne. „Omladenie“ ako zámienka na „zlomenie mentality mieru“ je významným priznaním. Zmeny na najvyšších vojenských postoch sú často indikatívne pre nové strategické smerovanie. Dôvody, ktoré uviedol minister obrany pre túto zmenu, ju priamo spájajú s asertívnejšou vojenskou pozíciou a prispôsobením sa prebiehajúcej vojne na Ukrajine, nielen pre obranu Maďarska, ale potenciálne aj pre iné nepredvídané situácie. Ak Maďarsko skutočne pripravuje svoju armádu na potenciálne útočné úlohy, zatiaľ čo súčasne narúša jednotu NATO/EÚ v otázke Ukrajiny a udržiava úzke vzťahy s Ruskom, Moskva by ho mohla vnímať ako potenciálneho oportunistického aktéra v širšom európskom konflikte alebo prinajmenšom ako užitočný nástroj na destabilizáciu východného krídla NATO. To by dramaticky zvýšilo regionálnu nestabilitu. Vojensky asertívne Maďarsko, priateľské k Rusku a s potenciálnymi územnými ambíciami (Zakarpatsko), predstavuje komplexnú hrozbu. Rusko by to mohlo využiť povzbudzovaním maďarských krokov alebo použitím Maďarska ako diverzie. Rozpor medzi verejnými rečami o „mieri“ a súkromným vojenským plánovaním „cesty k vojne“ 25 je charakteristickým znakom dvojtvárneho štátneho správania.

1. Dostavba jadrovej elektrárne Paks II s Rosatomom: Financovanie, kontroverzie a strategický význam.

Projekt maďarskej jadrovej elektrárne Paks II, základný kameň jej energetickej stratégie, sa vyvíja v úzkej spolupráci s ruským Rosatomom. Projekt zahŕňa výstavbu dvoch reaktorov VVER-1200, z veľkej časti financovaných ruským štátnym úverom vo výške 10 miliárd EUR (pokrývajúcim 80 % nákladov), pričom Maďarsko má úver splácať od roku 2031. Projekt bol poznačený kontroverziami týkajúcimi sa pridelenia zákazky Rosatomu bez verejnej súťaže, preskúmania zo strany EÚ v oblasti verejného obstarávania a štátnej pomoci (hoci nakoniec schválený), exkluzivity dodávok paliva (pôvodne 20 rokov, pre Rosatom znížené na 10) a oneskorení, pričom dokončenie je teraz posunuté na rok 2032 a prvé liatie betónu sa očakáva začiatkom roka 2025.40 Maďarsko v roku 2023 obvinilo Nemecko z blokovania dodávok zariadení. Projekt Paks II viaže Maďarsko na desaťročia strategickej a finančnej závislosti od Ruska v kritickom sektore jadrovej energetiky, čo Moskve poskytuje značný vplyv. Tento projekt pokračuje napriek vojne na Ukrajine a západným sankciám voči iným ruským sektorom. Putin a Orbán na stretnutí vo februári 2022 potvrdili, že projekt Paks II „výrazne napreduje“.11 Orbán dokonca zablokoval myšlienku, ktorá by mohla Rusko vytlačiť z rozšírenia Paks II zvažovaním tretej elektrárne s Francúzmi.42

Neochvejný záväzok Maďarska voči projektu Paks II s Rosatomom, vrátane utajenia zmlúv na 30 rokov 43 a osobného blokovania alternatív zo strany Orbána 42, napriek značnému preskúmaniu zo strany EÚ a geopolitickému napätiu, naznačuje, že projekt nie je len ekonomickým alebo energeticko-bezpečnostným rozhodnutím, ale základným pilierom Orbánovho strategického zosúladenia s Ruskom, ceneným viac ako plná západná integrácia alebo diverzifikácia. Extrémne opatrenia ako 30-ročné utajenie a ignorovanie odborných obáv 43 naznačujú silné politické motivácie. Diverzifikácia energetiky je kľúčovým cieľom EÚ (RePowerEU3), napriek tomu Maďarsko prehlbuje závislosť od Ruska. Blokovanie francúzskej alternatívy 42 to ďalej podčiarkuje. Nejde len o lacnú energiu; ide o dlhodobé ruské partnerstvo.

Obvinenie Nemecka z blokovania dodávok zariadení pre Paks II 40 zdôrazňuje, ako môže závislosť Maďarska od Rosatomu pre Paks II vytvárať trenice aj s kľúčovými partnermi v EÚ a potenciálne byť Maďarskom využívané na vykresľovanie sa ako obete západnej obštrukcie, zatiaľ čo ospravedlňuje svoje pokračujúce angažovanie sa s Ruskom. Ak je Nemecko, významná mocnosť EÚ, vnímané ako brzdiace projekt životne dôležitý pre maďarskú energetickú bezpečnosť (ako to prezentuje Orbán), umožňuje to Maďarsku hrať kartu suverenity a mobilizovať domácu podporu proti vnímanému vonkajšiemu zasahovaniu, pričom súčasne posilňuje naratív, že Rusko je spoľahlivejším partnerom pre kritické projekty. Projekt Paks II slúži ako dlhodobá ruská strategická opora v rámci EÚ, zabezpečujúc pokračujúcu maďarskú závislosť a poskytujúc Moskve kanál pre politický a ekonomický vplyv v strednej Európe na desaťročia dopredu, bez ohľadu na výsledok vojny na Ukrajine alebo sankčný režim. Jadrové projekty majú životnosť 60+ rokov, vrátane dodávok paliva, údržby a konečného vyradenia z prevádzky. To vytvára dlhodobé technologické, finančné a politické prepojenie, ktoré presahuje krátkodobé politické cykly. Robí z Maďarska odľahlý prípad v energetickej politike EÚ a predvídateľný bod ruského vplyvu.

2. Závislosť na ruskom plyne: Dlhodobé zmluvy s Gazpromom, využívanie TurkStream.

Maďarsko zostáva silne závislé od ruského zemného plynu, pričom k roku 2020 dovážalo približne 95 % svojich potrieb z Ruska.3 Táto závislosť je upevnená dlhodobými zmluvami o dodávkach s Gazpromom. Kľúčová 15-ročná dohoda podpísaná v septembri 2021 zabezpečila ročne 4,5 miliardy kubických metrov (bcm), pričom významné objemy sú smerované cez plynovod TurkStream a jeho rozšírenia cez Bulharsko a Srbsko, obchádzajúc Ukrajinu.44 Táto trasa sa stala ešte dôležitejšou po tom, čo sa 1. januára 2025 zastavil tranzit ruského plynu cez Ukrajinu k iným zákazníkom v EÚ.3 Maďarsko aktívne usilovalo o zvýšenie týchto objemov, pričom v októbri 2024 bolo podpísané memorandum o možnom zvýšení 45 a v roku 2024 dosiahol rekordný dovoz 8,6 bcm.46 Minister zahraničných vecí Szijjártó neustále zdôrazňoval význam týchto dodávok pre energetickú bezpečnosť Maďarska. Na stretnutí vo februári 2022 Putin uviedol, že Maďarsko nakupuje ruský plyn päťkrát lacnejšie ako je trhová cena v EÚ.11

Zatiaľ čo EÚ sa snaží postupne ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027 (RePowerEU3), Maďarsko aktívne prehlbuje svoje plynové väzby s Ruskom, odvolávajúc sa na národný záujem a energetickú bezpečnosť, často si zabezpečujúc preferenčné podmienky. Stratégia Maďarska zabezpečiť si dlhodobé dohody o plyne s Ruskom, najmä cez trasy ako TurkStream, ktoré obchádzajú Ukrajinu 44, nielenže zabezpečuje jeho vlastné dodávky energie, ale aj priamo podkopáva snahy EÚ o zníženie kolektívnej závislosti od ruskej energie a politicky izoluje Ukrajinu znižovaním jej tranzitnej úlohy. To slúži tak maďarským národným záujmom (lacná energia), ako aj ruským strategickým cieľom (udržanie európskych trhov, potrestanie Ukrajiny). Plán EÚ RePowerEU 3 má za cieľ ukončiť dovoz ruskej energie. Maďarsko robí opak tým, že podpisuje nové dohody a usiluje o zvýšenie.45 Voľba TurkStreamu pred trasami cez Ukrajinu má jasné geopolitické dôsledky, oslabujúc ukrajinský vplyv a tranzitné príjmy.

Tvrdenie o nákupe ruského plynu za výrazne nižšie ceny ako sú európske trhové sadzby (Orbán vo februári 202211) slúži ako silné domáce ospravedlnenie Orbánovej ruskej politiky a nástroj na kritiku sankcií EÚ. Zároveň to môže naznačovať, že Rusko používa preferenčné ceny energií ako prostriedok na zabezpečenie politickej lojality a podporu nesúhlasu v rámci EÚ. Ak Maďarsko skutočne dostáva plyn „päťkrát lacnejšie“, je to obrovský ekonomický stimul. To umožňuje Orbánovi prezentovať svoju ruskú politiku ako prospešnú pre maďarských občanov. Pre Rusko môžu byť takéto zľavy pre konkrétneho člena EÚ/NATO relatívne lacným spôsobom, ako si kúpiť politický vplyv a narušiť západnú jednotu, oveľa lacnejším ako vojenská intervencia. Ukotvenie Maďarska ako kľúčového uzla pre ruský plyn v juhovýchodnej Európe prostredníctvom TurkStreamu 44 ho stavia do pozície potenciálneho narušiteľa budúcich energetických sankcií EÚ alebo diverzifikačných snáh. Posilňuje to schopnosť Ruska projektovať energetický vplyv na Balkáne a v strednej Európe, aj keď iné časti Európy dekarbonizujú alebo diverzifikujú zdroje mimo Ruska. Keďže iné krajiny znižujú odber ruského plynu, podiel Maďarska na ruskom exporte do EÚ proporcionálne rastie, čím sa stáva pre Gazprom dôležitejším. To by mohlo viesť k tomu, že Maďarsko sa stane tranzitnou krajinou pre ruský plyn na iné regionálne trhy, čím sa ďalej upevní jeho úloha ruského energetického partnera a potenciálne z toho bude profitovať (ako naznačuje sprostredkovateľský obchod s plynom v 3).

Maďarská OTP Banka výrazne pokračovala a dokonca rozšírila svoje operácie v Rusku aj po roku 2022, pričom zaznamenala významný nárast ziskov (40 % rast v roku 2024, dosahujúc 372 miliónov USD alebo 137 miliárd forintov) zo svojej ruskej dcérskej spoločnosti.48 To je v kontraste s mnohými západnými bankami, ktoré sa snažili odísť alebo zredukovať svoju činnosť. Ukrajinská Národná agentúra pre prevenciu korupcie (NACP) v máji 2023 označila OTP Banku za „medzinárodného sponzora vojny“, pričom uviedla jej pokračujúce operácie v Rusku, údajné preferenčné úverové podmienky pre ruskú armádu a uznanie okupovaných území.51 OTP však bola z tohto zoznamu odstránená v októbri 2023 po diskusiách a „záväzkoch týkajúcich sa jej budúcich plánov pre ruský trh“.54 Toto odstránenie bolo údajne spojené s hrozbami Maďarska blokovať vojenskú pomoc EÚ a sankcie voči Rusku.56 Objavili sa obvinenia, že OTP Banka Rusko obsluhuje ruské spoločnosti prepojené na vojensko-priemyselný komplex, ako sú Okská lodenica (vojenské pontóny), ASM-Service (obranná elektronika), NTP Volna (rušiace systémy) a Isotope LLC (rádioaktívne materiály).9 OTP poprela poskytovanie úverov ruskej armáde alebo pôsobenie na okupovaných územiach, pričom obvinenia pripísala dezinformáciám ruských spravodajských služieb.53

Pokračujúca a zisková prítomnosť OTP Banky v Rusku, zatiaľ čo iné západné banky čelia tlaku na odchod, a jej dočasné označenie za „sponzora vojny“ zdôrazňujú komplexnú súhru obchodných záujmov, národnej politiky (tlak maďarskej vlády na EÚ) a morálnych/reputačných výziev pôsobenia v Rusku počas vojny. Odstránenie OTP Banky zo zoznamu „medzinárodných sponzorov vojny“ zo strany NACP po „záväzkoch“ OTP 54 a, čo je kľúčové, po hlásenom maďarskom tlaku zahŕňajúcom hrozby vetovať pomoc EÚ Ukrajine 56, demonštruje jasný prípad, keď Maďarsko úspešne využilo svoju politickú pozíciu v rámci EÚ na ochranu svojich národných ekonomických záujmov v Rusku, aj keď tieto záujmy Ukrajina považovala za problematické. To je príkladom „transakčnej“ povahy maďarskej zahraničnej politiky. Ukrajina označila OTP.51 Maďarsko, kľúčový člen EÚ, má právo veta voči kľúčovej pomoci Ukrajine.6 OTP je významná maďarská banka. Načasovanie odstránenia OTP zo zoznamu a zmiernenie maďarskej obštrukcie 56 silne naznačuje quid pro quo. Toto je priamy príklad bodu z používateľskej požiadavky o „vyňatí zo sankčného zoznamu výmenou za schválenie pomoci v EÚ.“

Obvinenia, že OTP Banka obsluhuje ruské spoločnosti priamo zapojené do vojensko-priemyselného komplexu (Okská lodenica, ASM-Service atď. - 9), ak sú pravdivé, znamenajú, že banka z krajiny EÚ a NATO aktívne uľahčuje ruskú vojnovú mašinériu. Obrana OTP, že dodržiava sankcie a znížila firemné úverovanie 53, nemusí pokrývať všetky formy finančných služieb alebo aktivity konkrétnych klientov, ktorí sami nie sú sankcionovaní, ale prispievajú k vojnovému úsiliu. Výroba vojenských pontónov (Okská lodenica9) priamo podporuje vojenskú logistiku. Dodávky elektroniky pre obranné systémy (ASM-Service9) sú tiež priamym príspevkom. Aj keď OTP priamo nepožičiava armáde na nákup zbraní, poskytovanie všeobecných bankových služieb (mzdy, prevádzkové účty) takýmto spoločnostiam uvoľňuje iné zdroje pre ruský štát a tieto subjekty. Rozlišovanie, ktoré OTP robí 53, môže byť právne úzke, ale morálne a strategicky problematické.

Vysvetlenie OTP pre zvýšené zisky v Rusku – vklady od iných zahraničných spoločností „uviaznutých v Rusku“ a vysoké úrokové sadzby centrálnej banky 49 – hoci je vierohodné, tiež naznačuje, že OTP sa stala preferovanou bankou pre subjekty pohybujúce sa v sankcionovanom ruskom prostredí. To stavia OTP do pozície kľúčového finančného sprostredkovateľa, ktorý potenciálne spracováva transakcie, ktorých sa iné západné banky nechcú dotknúť, čím sa zvyšuje jej systémový význam v rámci zostávajúcej západnej finančnej stopy v Rusku. Keďže iné banky odchádzajú alebo sú odpojené od SWIFTu 56, zostávajúci hráči ako OTP sa stávajú kritickejšími pre akékoľvek legálne (alebo nelegálne) finančné toky. Táto koncentrácia aktivít v menšom počte bánk by mohla urobiť z OTP ešte cennejší majetok pre Rusko a zložitejší problém pre západných regulátorov. Prípad OTP Banky ilustruje, ako môžu ekonomické záujmy členského štátu priamo konfliktiť s kolektívnymi bezpečnostnými a zahraničnopolitickými cieľmi EÚ a NATO a podkopávať ich, najmä pokiaľ ide o účinnosť sankcií a podporu Ukrajine. Zdôrazňuje tiež obmedzenia „mäkkého“ tlaku (ako ukrajinský zoznam sponzorov vojny), keď čelí tvrdej politike národných záujmov zo strany člena EÚ.

Okrem energetického a bankového sektora vyvolal všeobecný postoj Maďarska a jeho špecifické kroky podozrenia, že môže napomáhať Rusku pri obchádzaní širších sankcií EÚ. Hoci Maďarsko formálne hlasovalo za všetky sankčné balíky EÚ 3, jeho dôsledná rétorika proti sankciám, snaha o výnimky (napr. pre patriarchu Kirilla3) a netransparentná povaha niektorých bilaterálnych dohôd prispievajú k týmto obavám. Lansing Institute opisuje Maďarsko ako „legalizovanú medzeru“ Ruska v západnom systéme.48 Maďarsko bolo označené za „finančný koridor“ pre ruský kapitál cez OTP; Moskva využíva Budapešť na pranie transakcií s dvojakým použitím alebo vojensky prepojených transakcií; Orbánov odpor voči preverovaniu investícií na úrovni EÚ pomáha Rusku prepašovať tovar dvojakého použitia/technológie.48 Existujú aj správy o netransparentnom sprostredkovateľskom obchode s ruským plynom cez švajčiarske spoločnosti prepojené na oligarchov.3 V januári 2025 Maďarsko takmer umožnilo spätný tok miliárd do Moskvy odmietnutím obnovenia sankcií, ustúpilo až po tlaku USA.6

Sankcie sú kľúčovým nástrojom EÚ na vyvíjanie tlaku na Rusko. Akýkoľvek členský štát vnímaný ako podkopávajúci ich účinnosť, či už aktívne alebo pasívne, oslabuje kolektívny vplyv EÚ. Formálne schvaľovanie sankčných balíkov EÚ Maďarskom, zatiaľ čo súčasne pracuje na ich oslabení, zabezpečovaní výnimiek a udržiavaní silných ekonomických väzieb s Ruskom 3, predstavuje dvojtvárnu stratégiu. Umožňuje Maďarsku javiť sa na úrovni EÚ ako konformné, zatiaľ čo presadzuje odlišnú národnú politiku, ktorá prospieva Rusku a jeho vlastným špecifickým záujmom. Hlasovanie „áno“ za sankcie zabraňuje priamej konfrontácii, ktorá by mohla spustiť vážne sankcie EÚ. Avšak neustále hrozby vetom, požiadavky na výnimky (patriarcha Kirill3) a pokračujúce angažovanie sa na vysokej úrovni s Moskvou 3 účinne signalizujú Rusku, že Maďarsko nie je plne odhodlané dodržiavať sankčný režim. Tento prístup „smrti tisícimi rezmi“ voči sankciám môže byť rovnako škodlivý ako priame veto.

Obvinenia, že Maďarsko slúži ako „finančný koridor“ pre ruský kapitál a trasa pre tovar/technológiu dvojakého použitia 48, naznačujú, že spolupráca sa môže rozširovať za hranice otvorenej energetiky a bankovníctva do tajnejších oblastí obchádzania sankcií, čo predstavuje priamu hrozbu pre integritu sankčného režimu EÚ. Ak môžu spoločnosti prepojené na Rusko používať maďarské právne/finančné krytie na prístup k západnej technológii alebo bankovníctvu 48, ide o aktívne porušovanie sankcií, nielen o odlišnú zahraničnú politiku. Orbánov odpor voči preverovaniu investícií na úrovni EÚ 48 by takéto aktivity uľahčil. To presahuje rámec jednoduchého zabezpečenia lacného plynu Maďarskom a potenciálne umožňuje posilňovanie vojensko-technických kapacít Ruska. Nejednoznačný postoj Maďarska k sankciám a podozrenia z napomáhania ich obchádzaniu vytvárajú významnú zraniteľnosť v jednotnom fronte EÚ proti Rusku. To nielenže podkopáva súčasné sankcie, ale aj komplikuje zavedenie budúcich reštriktívnych opatrení, keďže iné krajiny by mohli byť v pokušení usilovať o podobné osobitné zaobchádzanie, ak by sa zdalo, že Maďarsko profituje zo svojho nezávislého prístupu bez výrazných následkov. Ak jeden členský štát (Maďarsko) môže dôsledne získavať ústupky alebo operovať v šedej zóne týkajúcej sa sankcií 6, vytvára to precedens. To narúša princíp solidarity a zdieľaného bremena, ktorý je základom sankčnej politiky EÚ, čím sa celý režim stáva menej účinným a ťažšie udržateľným.

Tabuľka 2: Kľúčové maďarské ekonomické väzby s Ruskom (Energetika, Bankovníctvo)

Táto tabuľka poskytuje konsolidovaný prehľad hlavných kanálov hospodárskej spolupráce a závislosti, ktoré sú kľúčové pre pochopenie motivácie maďarskej politiky. Kvantifikovateľné údaje o objemoch plynu, výške úverov a ziskoch dodávajú analýze váhu. Jasne ukazuje hlboké prepojenie Maďarska s ruskými subjektmi v kritických sektoroch, čím sa strategické dôsledky (napr. ruský vplyv, odklon Maďarska od politiky EÚ) stávajú zjavnejšími. Zahrnutím „kontroverzií“ a „otázok súvisiacich so sankciami“ tabuľka pomáha priamo prepojiť ekonomické väzby s politickým manévrovaním a geopolitickým napätím.

Konzistentným rysom maďarskej politiky od februára 2022 je jej využívanie, alebo hrozba využitia, práva veta v rámci EÚ na blokovanie alebo odkladanie kľúčových rozhodnutí týkajúcich sa finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine, ako aj uvaľovania alebo obnovovania sankcií voči Rusku. To zahŕňa obštrukcie pri vyplácaní prostriedkov z Európskeho mierového nástroja (EPF) pre Ukrajinu, zdržiavanie balíkov makrofinančnej pomoci a odpor voči sankciám na ruské energetické sektory a jednotlivcov. Tieto kroky boli často spájané s tým, že Maďarsko sa snažilo získať ústupky v nesúvisiacich otázkach alebo výnimky pre vlastné záujmy. Maďarsko vetovalo začatie prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou, bránilo plánom na rozšírenie sankcií a blokovalo vyplácanie prostriedkov z EPF.5 Premiér Orbán opakovane hrozil vetom, čím držal ako rukojemníkov nesúvisiace iniciatívy EÚ, a sľuboval blokovať opatrenia proti ruskej rope, plynu a jadrovej technológii. V januári 2025 maďarská delegácia odmietla schváliť obnovenie reštrikcií len niekoľko hodín pred termínom, ustúpila až po tlaku USA.6 Odstránenie OTP Banky z ukrajinského zoznamu „sponzorov vojny“ prišlo po tom, čo Maďarsko pohrozilo blokovaním vojenskej podpory EÚ a sankcií.56 Poľský minister zahraničných vecí Sikorski kritizoval pokračujúci odpor Maďarska voči podpore EÚ pre Ukrajinu a vyzval Budapešť, aby zrušila veto na takmer 7 miliárd EUR z EPF.60 Maďarsko tiež zablokovalo návrh EÚ na balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 20 miliárd EUR v marci 2025, pričom Orbán kritizoval lídrov za to, že chcú „pokračovať vo vojne“.59

Požiadavky na jednomyseľnosť pri kľúčových rozhodnutiach EÚ v oblasti zahraničnej politiky a sankcií dávajú členským štátom ako Maďarsko značný vplyv. Orbán to dôsledne využíval na získavanie ústupkov alebo na signalizovanie odlišnej, proruskej línie svojej vlády. Maďarský model obštrukcionizmu nie je náhodný, ale je to vypočítavá stratégia na maximalizáciu svojho vplyvu v rámci EÚ. Hrozbami vetom v kritických otázkach týkajúcich sa Ukrajiny Budapešť núti ostatné členské štáty a inštitúcie EÚ rokovať a často ustupovať v záležitostiach dôležitých pre Maďarsko (napr. uvoľnenie zmrazených fondov EÚ, výnimky zo sankcií, odstránenie OTP Banky zo zoznamu). Prepojenie odstránenia OTP zo zoznamu s odblokovaním pomoci 56 je jasným príkladom. Toto správanie naznačuje transakčný prístup, kde podpora kolektívnych krokov EÚ je podmienená splnením špecifických požiadaviek Maďarska.

Tento obštrukcionizmus priamo slúži záujmom Ruska tým, že odďaľuje a oslabuje západné reakcie na jeho agresiu, rozsieva nezhody v rámci EÚ a NATO a premieta obraz západnej nejednotnosti, ktorý môže Moskva propagandisticky využiť. Každý oneskorený balík pomoci alebo oslabená sankcia prospieva Rusku na bojisku alebo ekonomicky. Rusko často zdôrazňuje takéto vnútorné nezhody EÚ vo svojej propagande, aby tvrdilo, že Západ nie je jednotný.48 Kroky Maďarska, bez ohľadu na ich deklarovaný motív národného záujmu, sa objektívne zhodujú s týmto ruským strategickým cieľom. Dôsledné využívanie veta Maďarskom viedlo ostatných členov EÚ k skúmaniu spôsobov, ako „zabezpečiť proti Orbánovi“ sankcie a rozhodovacie procesy 6, napríklad transpozíciou sankcií EÚ do vnútroštátneho práva, aby sa obišla požiadavka jednomyseľnosti pri ich obnovovaní. To naznačuje vážne narušenie dôvery a potenciálnu fragmentáciu mechanizmov zahraničnej politiky EÚ. Ak musí EÚ hľadať obchádzky pre jedného zo svojich členov v kritických bezpečnostných otázkach, signalizuje to hlbokú dysfunkciu. Snaha o transpozíciu sankcií na národnej úrovni 6 je významným krokom, ktorý ukazuje, že ostatní členovia strácajú trpezlivosť a hľadajú spôsoby, ako izolovať rušivý vplyv Maďarska.

Rétorika premiéra Orbána bola dôsledne sympatizujúca s ruskými naratívmi, často obviňujúc Západ alebo Ukrajinu z konfliktu, spochybňujúc účinnosť sankcií a vyzývajúc na okamžité mierové rozhovory bez jasných podmienok pre územnú celistvosť Ukrajiny. Udržiaval vrelé vzťahy s prezidentom Putinom, vrátane stretnutí a telefonátov po invázii (napr. návšteva Moskvy v júli 2024, Peking v októbri 2023, telefonát v decembri 2024 3). Maďarsko sa tiež stavalo do pozície jedinečného „sprostredkovateľa“.3 Orbánova vláda vykresľovala vojnu ako neosobnú silu a Maďarsko ako krajinu, ktorá sa musí držať bokom, bez morálnej povinnosti pomáhať Ukrajine.12

Orbánov postoj ostro kontrastuje s hlavným prúdom pozície EÚ/NATO, vytvárajúc významné diplomatické trenice a vyvolávajúc otázky o záväzku Maďarska voči spojeneckým politikám. Orbánova „mierotvorná“ rétorika, hoci povrchne príťažlivá, dôsledne vynecháva kľúčové aspekty ako ruská zodpovednosť a ukrajinská suverenita, čím sa účinne zosúlaďuje s kremeľskými naratívmi, ktoré sa snažia zmraziť konflikt za podmienok výhodných pre Moskvu a legitimizovať územné zisky. Orbán vyzýva na prímerie a mierové rozhovory 61, ale zriedka, ak vôbec, vyzýva na úplné stiahnutie ruských vojsk alebo obnovenie hraníc Ukrajiny z roku 1991. Jeho obviňovanie rozširovania NATO 10 a tvrdenia, že Ukrajina nemôže vyhrať 10, odzrkadľujú ruské propagandistické body. Tento „mier“ často znie ako kapitulácia pre Ukrajinu.

Sebaprezentácia Maďarska ako „mosta“ alebo „sprostredkovateľa“ medzi Ruskom a Západom 3 je zväčša jednostranným tvrdením, ktoré EÚ ani NATO neuznávajú ani ním nepoverili.61 Slúži predovšetkým na legitimizáciu jeho pokračujúceho styku s Moskvou a na premietanie obrazu nezávislej zahraničnej politiky, skôr než na dosiahnutie hmatateľných mierových výsledkov. Predstavitelia EÚ explicitne uviedli, že Orbán nemal mandát zastupovať EÚ v Moskve.61 Jeho „mierová misia“ do Moskvy v júli 2024 61 bola odsúdená lídrami EÚ. To naznačuje, že úloha „sprostredkovateľa“ je viac pre domácu spotrebu a ospravedlnenie jeho ruskej politiky než skutočné, medzinárodne podporované diplomatické úsilie. Orbánova dôsledná proruská rétorika a diplomatické ouvertúry voči Moskve poskytujú Kremľu významné propagandistické víťazstvá, umožňujúc mu vykresľovať západnú alianciu ako rozdelenú a zosilňovať naratívy, ktoré podkopávajú podporu Ukrajine v Európe. Keď líder EÚ a NATO ako Orbán opakuje kremeľské tézy 10, dodáva im to zdanie legitimity, ktoré by inak nemali. Ruské štátne médiá často zdôrazňujú Orbánove odlišné názory. To narúša jednotné západné posolstvo a môže ovplyvniť verejnú mienku v iných krajinách.

Aj v rámci NATO sa Maďarsko zapájalo do krokov vnímaných ako obštrukčné, najmä pokiaľ ide o podporu Ukrajine a kolektívnu reakciu Aliancie na Rusko. To zahŕňa odkladanie rozhodnutí o balíkoch pomoci a pristúpení nových členov ako Švédsko. Maďarsko sa zdráhalo pri rozširovaní NATO o Fínsko a Švédsko.10 Orbán bežne blokuje alebo odďaľuje komuniké NATO, balíky pomoci a rozhodnutia o rozšírení, najmä sa snažil pozastaviť podporu pre Ukrajinu a pristúpenie Fínska/Švédska. Rusko z týchto blokád profituje.48 Orbánova strana bojkotovala parlamentné zasadnutie, aby ďalej zdržala snahu Švédska o vstup do NATO.61 Maďarsko zablokovalo plán vojenskej pomoci EÚ pre Ukrajinu, pričom Orbán kritizoval lídrov za to, že chcú „pokračovať vo vojne“. Maďarsko tiež nedodáva muníciu Ukrajine.59 Maďarsko sa dôsledne stavalo proti sankciám EÚ voči Rusku, odďaľovalo rozhodnutia NATO týkajúce sa Ukrajiny a blokovalo pomoc Ukrajine v podobe zbraní.39 Maďarsko 19 mesiacov otáľalo pred schválením žiadosti Švédska o vstup do NATO a opakovane zadržiavalo pomoc Ukrajine.66

Rozhodnutia NATO sa zvyčajne opierajú o konsenzus. Kroky Maďarska, aj keď nie vždy priame vetá, môžu výrazne spomaliť reakcieschopnosť Aliancie a signalizovať nejednotnosť. Oneskorenia Maďarska pri ratifikácii členstva Švédska v NATO 10 neboli založené na podstatných vojenských alebo bezpečnostných obavách týkajúcich sa Švédska, ale skôr išlo o politickú taktiku na získanie ústupkov od iných spojencov alebo na signalizovanie nespokojnosti s kritikou domácej politiky Maďarska. Tým sa proces rozširovania NATO využíval na nesúvisiaci nátlak. Maďarsko nikdy verejne neartikulovalo žiadny dôveryhodný bezpečnostný dôvod pre oneskorenie. Konečná ratifikácia prišla po lobovaní na vysokej úrovni a údajne po dohode o obrane so Švédskom. To naznačuje, že oneskorenie bolo inštrumentálne, nie principiálne.

Obštrukciou alebo oslabovaním vyhlásení NATO a balíkov podpory pre Ukrajinu 48 Maďarsko aktívne oslabuje kolektívny odstrašujúci postoj Aliancie voči Rusku a poskytuje Moskve diplomatickú muníciu na vykresľovanie NATO ako váhavého alebo rozdeleného. Sila NATO spočíva v jeho jednote a odhodlaní. Členský štát, ktorý sa dôsledne správa ako odľahlý prvok v najnaliehavejšej bezpečnostnej výzve Aliancie (ruská agresia), túto silu narúša. To je presne to, čo sa Rusko snaží dosiahnuť.48 Správanie Maďarska v rámci NATO, ak zostane nekontrolované, by mohlo vytvoriť nebezpečný precedens pre ostatné členské štáty s krivdami alebo alternatívnymi geopolitickými zosúladeniami, čo by mohlo viesť k fragmentovanejšej a menej efektívnej Aliancii neschopnej rozhodných krokov v krízach. Ak Maďarsko môže opakovane brániť konsenzu NATO bez významných následkov, mohlo by to povzbudiť iné národy, aby prijali podobné taktiky na presadzovanie úzkych národných záujmov na úkor kolektívnej bezpečnosti. To by mohlo zásadne zmeniť povahu rozhodovania v rámci NATO.

Zahraničnopolitické smerovanie Maďarska pod vedením Viktora Orbána je hlboko ovplyvnené historickým kontextom, najmä traumou z Trianonskej zmluvy z roku 1920, a špecifickou ideológiou, ktorá zdôrazňuje národnú suverenitu, etnickú spolupatričnosť a kritický postoj voči „liberálnemu internacionalizmu“. Trianonská zmluva, ktorá Maďarsku odňala približne 72 % územia a dve tretiny obyvateľstva bývalého Uhorského kráľovstva, vrátane takmer 3 miliónov etnických Maďarov, ktorí sa ocitli za novými hranicami, je v maďarskom národnom povedomí vnímaná ako hlboká historická krivda.19 Tento „Trianonský syndróm“ sa stal ústredným prvkom maďarského nacionalizmu a irredentizmu, pričom Orbánova vláda ho aktívne využíva na formovanie domácej aj zahraničnej politiky.20 Orbán často odkazuje na Trianon vo svojich prejavoch, čím posilňuje naratív o Maďaroch „uväznených“ za hranicami a o potrebe presadzovať záujmy maďarských menšín v susedných krajinách, vrátane Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.20

Táto historická optika sa prelína s Orbánovou koncepciou „neliberálnej demokracie“ a jeho snahou o strategickú autonómiu Maďarska. Orbán identifikoval štyri kľúčové národy dôležité pre Maďarsko a strednú a východnú Európu: Nemecko pre jeho ekonomický vplyv, Rusko pre jeho energetické zdroje, Čínu pre obchod a Turecko pre migráciu.3 Tento pohľad, ktorý možno interpretovať ako snahu o vyvažovanie vplyvov alebo akýsi „triagon“ (hoci tento termín nie je explicitne doložený v poskytnutých materiáloch ako Orbánov vlastný koncept, vystihuje jeho multipolárne smerovanie), vedie k politike, ktorá sa často odchyľuje od hlavného prúdu EÚ a NATO. Maďarsko sa tak stáva jedinou krajinou v EÚ a NATO, kde ruské fosílne palivá a jadrová energia podporujú čínske továrne na batérie, ktoré následne dodávajú produkty pre nemecké luxusné autá.3 Orbán argumentuje, že Západ potrebuje lídrov, ktorí môžu pôsobiť ako sprostredkovatelia medzi globálnymi mocnosťami 3, a že Maďarsko, napriek svojej západnej integrácii, by malo prijať ekonomický model „neliberálnych krajín“.3

Tento ideologický rámec poskytuje kontext pre pochopenie zdanlivo protichodných krokov Maďarska: jeho formálne členstvo a záväzky voči západným alianciám na jednej strane, a na druhej strane jeho ústretovosť voči Rusku, blokovanie sankcií, kritika pomoci Ukrajine a dôraz na národné záujmy definované cez prizmu historických krívd a etnickej spolupatričnosti. Orbánova politika tak nie je len pragmatickým kalkulom, ale je hlboko zakorenená v špecifickom výklade maďarskej histórie a identity, ktorý rezonuje s časťou maďarskej spoločnosti.3 Snaha o „nápravu“ Trianonu, hoci nie nevyhnutne formou územnej revízie, sa prejavuje v politike podpory maďarských menšín v zahraničí a v asertívnom presadzovaní toho, čo Orbánova vláda vníma ako maďarské národné záujmy, aj keď to vedie ku konfliktom so susedmi a spojencami. Tento komplexný mix historických resentimentov, ideologického presvedčenia a geopolitického manévrovania formuje jedinečný a často problematický prístup Maďarska k súčasným medzinárodným výzvam, vrátane vojny na Ukrajine.

Analýza maďarsko-ruskej spolupráce v kontexte vojny na Ukrajine odhalila komplexný a znepokojujúci model správania členského štátu EÚ a NATO, ktorý sa v mnohých aspektoch odchyľuje od spoločných pozícií a záujmov týchto aliancií. Od prehlbovania energetickej závislosti od Ruska, cez kontroverzné aktivity maďarských bánk a podozrenia z obchádzania sankcií, až po problematické spravodajské operácie, kybernetické zraniteľnosti a politické obštrukcie, kroky Maďarska pod vedením Viktora Orbána predstavujú vážnu výzvu pre súdržnosť a akcieschopnosť Západu.

Európska únia a NATO disponujú viacerými nástrojmi na riešenie situácií, keď členský štát koná v rozpore so spoločnými hodnotami, politikami alebo bezpečnostnými záujmami, vrátane podozrení z neprimeranej spolupráce s nepriateľským aktérom:

Strategické odporúčania:

Pre EÚ a NATO je nevyhnutné zaujať koordinovaný a principiálny postoj. To by malo zahŕňať:

Situácia Maďarska predstavuje dlhodobú výzvu, ktorá si vyžaduje trpezlivý, ale pevný a na princípoch založený prístup zo strany jeho spojencov. Cieľom nie je izolovať Maďarsko, ale zabezpečiť, aby dodržiavalo svoje záväzky ako člen EÚ a NATO a prispelo k spoločnej bezpečnosti a prosperite, namiesto toho, aby ich podkopávalo.

Chcete viac takýchto správ? Podporte mimovládne organizácie, podporte Ukrajinu. Podporte slobodu, podporte vzdelávanie.

Môžete začať tu: https://donio.cz/pomozte-vybavit-podzemni-skoly-a-kryty