Článek
„Ach, Lujzička, Lujzička, čo len s Teba bude.“ Na um mi zišli mamine slová, keď som sa dnes rozhodla protestne robiť v postele. Psa som išla venčiť v nočnej košeli, myslím, že ten týpek, ktorého som stretla pred panelákom, to bude ešte dlho rozdýchavať. Možno si bude myslieť, že sa ešte nezobudil zo sna a ja som jeho najkrajšia nočná mora. Urobila som si liter kávy, dala si ju na parapetné okno a rozhodla som sa, že sa v piatok predsa v práci nepretrhnem. (Niežeby ste si mysleli, že sa v práci pretrhnem v iné dni). To rozhodne nie je môj prípad.
Nešikovnosť moja, prosím, už mi daj konečne košom!
Ako som si tak čilovala, urobila som nejaký nezmyselný pohyb a kávu som vyliala na posteľné prádlo. Schytal to nielen vankúš, plachta, deka, ale aj pes, ktorého som musela okúpať. Keďže mi všetko trvá večnosť, zistila som, že v práci mám poriadny sklz. „Nevadí,“ pomyslela som si. Ja to stihnem dobehnúť. Neviem, kde sa stala chyba, ale o polhodinu som sa pristihla, že s a hrám Tetris na prehliadači. Je to fakt blbé, keď je vašou silnou stránkou prokrastinácia.
Zrazu mi zazvonil mobil. Chvalabohu, nevolala mama, ale neznáme číslo. Tajne som to tipovala na kuriéra, ktorý mi už od januára nosí výpredajové svetielka na vianočný stromček. Dúfam, že prídu do Vianoc. V reklame vraveli, že sú nadčasové, tak som zvedavá, či to stihne tento rok.
Nebol to on. Volala mi pani z banky, pýtala sa, či jej môžem venovať dve minútky času a že náš hovor bude samozrejme, nahrávať. Keďže nemám veľa možností na rozhovor, súhlasila som. Pokecáme, sranda bude. No ja som sa nebavila. Pani sa pustila do dlhého monológu, v ktorom mi ponúkala poistenie. Nebojte sa! Prejde vám to, aj keď ste zrelá. Fúú, pekný spôsob, ako mi povedať, že už som dávno po expirácii. Kedysi už 25ročná žena bola za zenitom, čo mám povedať ja, ktorá má ešte 20 rokov navrch? Kilá, ktoré mám navrch, radšej ani nebudem uvádzať.
Rodinku máte?
Ta k znela ďalšia všetečná otázka. Pochválila som sa mamou, ktorá ma stíha buzerovať aj na diaľku. Nie, to pani nechcela počuť. Zaujímalo ju, či mám deti a chlapa! Povedala som jej to otvorene, že ma nikto nechce a že moja maternica už je pristará na vytlačenie potomka. Pani začala habkať, tak som sa ospravedlnila, a aby sa necítila tak blbo, prikývla som na super poistenie, ktoré nie je až také vau, no ja neviem povedať nie. Ktovie, a možno pri mojej šikovnosti ho aj budem potrebovať.
No nič to. Idem robiť. Keď mi však niekto bude volať, dnes to už nebudem dvíhať.
Vaša Lujzička
PS: Viem, že dnes som tu dala úvodzovky ako totálny gramatický ignorant. Dnes je však koniec roka, tak som mala chuť trošku rebelovať. :)
