Článek
Početnou muslimskou komunitu měla v 18. století také Bratislava (Prešpurk), tehdejší metropole Uherského království. Slovenský spisovatel Igor Janota v deníku Sloboda z 19. října 1990 (v rubrice Zo starej Bratislavy) uveřejnil článek Mešita a synagógy, kde mimo jiné píše: „V roku 1699 vznikla v Bratislave - podľa vzoru remeselníckych cechov - organizácia obchodníkov, niekedy tiež nazývaná gilda. Jej snahou a cielom bolo, aby si tunajší obchodníci a členovia gildy udržali monopol na obchod a obchodovanie v meste. Znamená to, že sa snažili z mesta vylúčiť obchodovanie akýchkoľvek mimobratislavských konkurentov - predovšetkým cudzokrajných obchodníkov.“
Janota dále pokračuje: „V 18. stor. bol obchod v Bratislave špecializovaný do troch hlavných skupin: obchod so železiarskym tovarom, ďalej obchod so súknom a textíliami a konečne obchod s potravinami, korenim a ostatným miešaným tovarom.“ (…) „Obchodníci predávali svoj tovar jednak vo svojich obchodných miestnostiach, ale aj na jarmokoch, kde však mohli slobodne predávať aj cudzí, teda nebratislavskí kupci. Na jarmokoch voľne predávali svoje výrobky aj remeselníci. Okrem jarmokov sa v meste pravidelne konali vždy v sobotu a v utorok trhy, na ktoré cudzí obchodníci, ale ani remeselníci, nemali prístup. Predávali sa tam iba potraviny.“ (…) „Z cudzích obchodníkov chodievali do Bratislavy predávať svoj tovar predovšetkým kupci z Maďarska a Rakúska, ale i z Čiech a Moravy, ba i z iných okolitých krajin. Okrem toho tu obchodovali Židia, ale aj Gréci, Arménci, Albánci, Turci i Srbi poväčšine mohamedánskeho vierovyznania (Janota má na mysli bosenské muslimy, kteří rozhodně žádnými Srby nejsou - pozn. aut.). Prichádzali sem po cestách vedúcich pozdĺž Dunaja alebo loďami po dunajskom veľtoku.“
„Keďže išlo o potencionálnych konkurentov, snažila sa bratislavská obchodná gilda presadiť v uhorskom sneme, aby tito obchodníci mohli u nás predávať iba tovary orientálnej proveniencie, aby za tento tovar museli povinne platiť dane, mýta a clá, ale tiež, aby napr. nemohli v Bratislave získať domovské právo. Ďalej gilda požadovala, aby tito cudzinci nedostali súhlas usadzovať sa ani v iných slobodných kráľovských mestách v celej krajine.“
„Bratislavskí obchodníci s týmito svojimi požiadavkami veľmi neuspeli. Stavy zhromaždené na sneme si dobre uvedomovali, že tým by sa prakticky v celej krajine oslabil všetok obchod, kedže Židia a Orientálci nepopierateľne mali v tunajšom obchodovaní od dávna významné postavenie. Preto na koniec snem schválil iba požiadavku na vyberanie daní, mýta a cla od všetkých takýchto obchodníkov, a aj to iba v určitých prípadoch.“
V 18. století žilo v Bratislavě na 300 muslimských rodin z řad Albánců, Turků a Bosňáků. Pro představu - roku 1720 měla Bratislava i s Podhradím 9 000 obyvatel (v roce 1782 už 33 000), takže podíl muslimů ve městě se tehdy musel pohybovat v řádu procent. Na Františkánském náměstí si vyznavači islámu dokonce zřídili Tovarišstvo orientálního obchodnictva.
Autor článku k tomu dodává: „Ako vidieť, snaha bratislavských obchodníkov zbaviť sa nežiadúcej konkurencie nevyšla. V meste, respektive na jeho predmestiach, sa začali čoraz viac usadzovať Židia a po nich potom aj iní Orientálci.“ (…) „Štatistické údaje nám potvrdzujú, že v 18. stor. žilo v Bratislave aj do 300 mohamedánskych rodin Orientálcov. Ti si napr. v roku 1719 zriadili na Františkánskom (dnes Dibrovovom) nám. „Tovarišstvo orientálneho obchodníctva“. V meste mali sklady korenia a iných tovarov, pochádzajúcich predovšetkým z Orientu. Do Bratislavy dovážali tovary po Dunaji na svojich vlastných lodiach. Tito Mohamedáni si na svahoch hradného kopca nad rybársko-lodníckou osadou Vydrica postavili vlastnú mešitu – modlitebňu, v ktorej slúžili svoje mohamedánske bohoslužby, ale vykonávali aj iné náboženské obrady a úkony. Mešita bola postavená v maurskom slohu a mala aj neodmysliteľnú kupolu. Stála tam až do druhej svetovej vojny, keď bola silno poškodená a časom úplne schátrala. Dodnes zostalo z nej iba celkom schátralé schodisko…“ (ZDE)
V budoucnu bych se k tématu bratislavské (vydrické) mešity chtěl určitě vrátit, a to v rámci seriálu Zapomenuté mešity CZ/SK, jehož první díl Vám nabízím v přiloženém odkazu.
Zdroj:
IslamOnline.sk. V podhradí Bratislavy bola orientálna stavba s kupolou. Miestni ju volali mešita. Slúžila naozaj moslimom? Dostupné na: https://www.islamonline.sk/2021/11/v-podhradi-bratislavy-bola-orientalna-stavba-s-kupolou-ktoru-miestni-volali-mesita/ [cit. 25-6-2023]
