Článek
Jednoducho. Mne sa páči čeština. A preto ju nechcem ničiť trápnou českoslovenčinou. Preto nemluvím. (I keď Slovák, ktorý žije v ČR dlhšie ako týždeň, sa už automaticky začne považovať za Čecha a keď príde domov na víkend, nechce jesť zemiaky, ale pýta si brambory).
Mne jazyky nikdy nešli. Angličtina sa na mňa nenalepila, na rozdiel od kíl, jediné čo si pamätám z učebnice šmihnutej komunizmom je: „What does Mr. Prokop do?“ Aj to nie som si až tak celkom istá, či to niekoho zaujíma, a či to je gramaticky správne. Prihlásila som sa dokonca na francúzštinu. Znie nádherne. Absolvovala som len jednu hodinu, na ďalšiu som už nemala odvahu prísť.
Žijem v Brne a je mi dobre
Teda, dnes až tak nie. Vonku je akási tlaková níž, oči mi padajú na klávesnicu, z hlavy nie som schopná vypľuť ani malú násobilku a preto si pomáham kalkulačkou. Ešte raz sa vyspím a bude piatok! To účtovníctvo zabíja celú moju kreativitu (akoby som nejakú mala). Dnes by som chcela byť hadom. Teda hadicou. Ľahneš a ťahajú ťa. A stačí ti jesť len raz za mesiac. To by som hneď mala postavu ako lusk.
Po mojom neúspechu s pečením som sa rozhodla dať si aspoň na chvíľku pauzu od podobných experimentov. Potrebujem však impulz do života. Rozhodla som sa založiť si profil na internetovej zoznamke. Dúfam len, že moja mama sa nikdy nedozvie, akým spôsobom si chcem nájsť manžela. Jej tisíckrát omieľané: Dobrú kravu aj pri žľabe nájdu, mi ide fakt na nervy. Proporcie mám dostatočné. Len kde nájsť ten žľab?
Lujzička.
